Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

26. januára 2011

Vzdelanejší zarábajú viac



Ak sa stredoškolsky vzdelaný muž rozhodne ísť ďalej študovať, jeho čistý benefit z vysokoškolského vzdelania bude 125-tisíc eur, čo je na Slovensku približne priemerná ...



Zdieľať
absolvent Ilustračné foto SITABRATISLAVA 26. januára (WEBNOVINY) - Ak sa stredoškolsky vzdelaný muž rozhodne ísť ďalej študovať, jeho čistý benefit z vysokoškolského vzdelania bude 125-tisíc eur, čo je na Slovensku približne priemerná trhová hodnota bytu s 93 štvorcovými metrami. Čistý výnos z vysokoškolského vzdelania v prípade ženy je 68-tisíc eur a predstavuje hodnotu bytu s 51 štvorcovými metrami. "Znamená to, že aj po zvýšení výdavkov (súkromných aj verejných) na vzdelávanie by zostal čistý výnos jednotlivca aj štátu na relatívne vysokých hodnotách. Vysokoškolské vzdelávania tak prináša jednotlivcom 20-percentnú ročnú výnosovosť ´investície´," konštatujú analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Čistú súčasnú hodnotu investície do vzdelania z pohľadu jednotlivca aj štátu vyrátali na základe metodiky OECD.


IFP pripomína, že ľudia s vyšším vzdelaním majú vyššiu mzdu. Je medzi nimi aj menej nezamestnaných. "Kým miera zamestnanosti obyvateľov so základným vzdelaním nepresahuje na Slovensku v žiadnej vekovej skupine 51 percent, obyvateľov vo veku od 40 do 54 rokov s vysokoškolským vzdelaním je zamestnaných viac ako 90 percent," uvádza ďalej IFP. V prípade priemernej mzdy sú rozdiely taktiež výrazné. Napríklad vo vekovej skupine od 35 do 39 rokov človek s vysokoškolským vzdelaním zarába takmer dvakrát viac ako človek so stredoškolským vzdelaním a až dvaapolkrát viac ako primárne vzdelaný. Na druhej strane majú vzdelanejší vyššiu daň z príjmu, vyššie odvody a priame náklady na vzdelávanie.

Ekonomické výhody zo vzdelania neplynú len jednotlivcom, ale aj štátu
Keď vstúpia vzdelaní ľudia na trh práce, majú vyššie mzdy, z ktorých platia vyššie dane a odvody. Taktiež ich viac pracuje a menej je nezamestnaných, čo má vplyv napríklad na nižšie dávky pre nezamestnaných. Štát má však priame náklady na vzdelávanie a neplatené dane a odvody počas štúdia jednotlivcov. Na vyrátanie celkovej hodnoty vzdelávania zhrnul IFP všetky výnosy a náklady z pohľadu ľudí ako aj štátu. Zvolil si koncept čistej súčasnej hodnoty (ČSH - net present value), ktorý sa využíva najmä pri hodnotení výnosnosti rôznych projektov a predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou budúcich príjmov a výdavkov.

Celkový čistý výnos (jednotlivec + štát) v prípade muža, ktorý vyštuduje strednú aj vysokú školu voči mužovi len so základným vzdelaním presahuje na Slovensku 500-tisíc amerických dolárov, podobne ako v Taliansku, Veľkej Británii a Portugalsku. Priemer OECD je viac ako 345-tisíc USD. Slovensko je spolu s Portugalskom štátom s najvyššou súkromnou návratnosťou investície do vzdelania. Návratnosť jednotlivcov je na Slovensku vyššia ako návratnosť pre štát, podobne ako vo väčšine krajín OECD. Taktiež vo väčšine krajín platí, že z dodatočného vysokoškolského vzdelania plynie vyšší výnos ako z dodatočného stredoškolského. Výnimkou sú naše ženy, ktorým už stredoškolské vzdelanie poskytuje výrazne lepšie uplatnenie na trhu práce ako ženám so základným vzdelaním.

Informoval Mikuláš Gera z Kancelárie ministra financií SR.
 
Ponuka práce - voľne pracovné miesta

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Bratislave začali stavať nové administratívne centrum
<< predchádzajúci článok
Riaditeľ štátnej záchranky odvoláva námestníka Dundu