Dubové drevo z obce Kokošovce sa v minulosti používalo na stavbu lodí

Kokošovce 27. apríla (TASR) – Obec Kokošovce v okrese Prešov je svetoznámou lokalitou kokošovského duba. Podľa slov starostu obce Miroslava Skičku sa drevo z nich v minulosti používalo na stavbu lodí.

"Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1272, kráľ Štefan V. daroval časť majetku šarišským zemanom, okrem iných aj bratom Ilmovi a Otmarovi. Medzi vnukmi a pravnukmi zemana Ilmu sa v 14. storočí vyskytuje aj priezvisko Kakasch, od ktorého bol odvodený aj nový názov obce. Pôvodný názov Delnafeu, respektíve Delne, bol odvodený od rieky, ktorá obcou preteká," uviedol pre TASR Skička.

Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina sa nachádza v katastrálnom území obce Kokošovce a má rozlohu viac ako 20 hektárov.

"Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1965 a vzťahuje sa naň štvrtý a piaty stupeň ochrany," uviedol pre TASR Skička.

Ako povedal, historické záznamy potvrdzujú, že duby zo Slanských vrchov sa v minulosti vo veľkom vyvážali do zahraničia, kde sa používali na stavbu lodí.
 

"Záujem o kokošovské duby bol naozaj veľmi veľký, cena dreva bola vysoká, a tak ho používali iba na stavbu najväčších a najkvalitnejších lodí," priblížil Skička s tým, že drevo zo vzácneho duba sa v minulosti použilo i v objektoch slúžiacich na ťažbu soli v prešovskom Solivare.

V katastri obce sa nachádza i minerálny prameň Šťavica a rekreačná oblasť známa ako Sigord, ktorá je vyhľadávaná turistami i rybármi. "Chodievam sem vždy od začiatku sezóny, ktorá sa začína 16. apríla. Som spokojný, niečo som už chytil. Niektoré ryby sa však slabo uchytili, tak sa mi ich nepodarilo vyloviť," povedal Prešovčan Jozef Očkay.


 

V miestnom kostole majú uložené relikvie Titusa Zemana

Dominantou obce Kokošovce v okrese Prešov je rímskokatolícky Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa. Pochádza z roku 1815, farnosť je podľa miestneho farára Ľubomíra Vaňa o rok staršia. Majú v ňom uložené relikvie Titusa Zemana, ktoré získali vďaka rodákovi z obce.

"Kostol bol v rokoch 1865, 1935 a 1967 prerábaný. Pôvodne tu bol kamenný oltár, ale práve počas jednej zo spomínaných rekonštrukcií nastala zmena a nahradil ho veľký kríž. Kostol je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. V interiéri sú české a pruské klenby. Fasáda je členená linetovými rámami. V exteriéri zvonku je dôraz na štítové priečelie s vežou," uviedol pre TASR Vaňo s tým, že v tomto roku by chceli začať s rekonštrukciou kostola.

Neoklasicistická krstiteľnica v tvare zemegule, ktorá bola v minulosti zreštaurovaná, je z roku 1864. "Používa sa pri krstoch a na Bielu sobotu, keď je posvätenie krstného prameňa, krstnej vody a počas veľkonočného obdobia sa krstí iba vodou, ktorá je vo vnútri," vysvetlil Vaňo.
 

V kostole majú uložené relikvie slovenského saleziána, blahoslaveného Titusa Zemana. Na začiatku komunistickej totality tajne previedol dve skupiny bohoslovcov a kňazov do Talianska, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Pri treťom prechode bol spolu s ďalšími zatknutý a vo februári 1952 odsúdený na 25 rokov väzenia. Počas vyšetrovania i vo väzení bol mučený. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 2010 a 27. februára 2017 pápež František schválil jeho blahorečenie. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 v Bratislave.

"Z našej obce pochádza Gabriel Dzvoňár, ktorý pôsobí ako vojenský kňaz v Trnave. Počas blahorečenia v Bratislave sa dohodlo, že všetci kňazi, ktorí patria do vojenského ordinariátu, do ich rodiska ponúknu túto relikviu," priblížil Vaňo.

V kostole sa nachádza i obraz na ktorom je vyobrazený Krst Jána Krstiteľa. "Je zaujímavý svojou veľkosťou aj samotným vyobrazením," dodal Vaňo.


 

Obec plánuje obnoviť folklórny súbor a dokončiť kanalizáciu

Vybudovanie detského a multifunkčného ihriska, dobudovanie kanalizácie a obnovenie činnosti folklórneho súboru sú priority, ktorým sa chce obec Kokošovce v okrese Prešov v najbližšom období venovať. Ako pre TASR povedal starosta obce Miroslav Skička, plánujú tiež určiť lokality určené na výstavbu nových domov.

"Počet obyvateľov nám každoročne stúpa, priemerne máme viac ako desať novonarodených detí v jednom kalendárnom roku. Okrem toho tu máme aj rekreačnú oblasť Sigord, ktorej časť spadá do nášho katastra. Je tam teraz taký boom, že si tam ľudia začínajú stavať chaty, čím sa pokračuje vo výstavbe. Obec má v súčasnosti viac ako 900 obyvateľov a je predpoklad, že ten trend bude pokračovať. Chceme urobiť zmenu územného plánu a určiť lokality na individuálnu bytovú výstavbu," uviedol Skička.

Ako ďalej povedal, minulý rok dokončili prvú etapu projektu Cykloželeznička Prešov-Zlatá baňa, ktorá končí na Sigorde. "Trasa 6,5-kilometrového cyklistického chodníka kopíruje trasu bývalej pionierskej železnice a končí pri vodnej nádrži Sigord, ktorú hlavne v letných mesiacoch, ale aj v zime využívajú Prešovčania, ako aj obyvatelia okolitých obcí," priblížil Skička.



Jedným z projektov, ktorým sa v súčasnosti podľa Skičku venujú, je dokončenie kanalizácie a pripojenie jednotlivých rodinných domov. "Zároveň sme podali projekt v rámci eurofondov na ďalšiu etapu kanalizácie, takže uvidíme, či sa nám podarí uspieť," skonštatoval starosta.

Rovnako by chceli vybudovať detské a multifunkčné ihrisko a dráhu pre cyklistov - Pump track. "Je to zaujímavé pre mladých ľudí. Okolie poskytuje podmienky na jej vybudovanie a zároveň využívanie, keďže sme prepojení s cyklistickým chodníkom. Pump trek je vlastne dráha, ktorá slúži cyklistom na pohyb vlastnou váhou, bez toho, aby museli šliapať do pedálov," vysvetlil Skička.

V minulosti podľa jeho slov v obci pôsobil Folklórny súbor Majetkár, ktorý bol známy tým, že ak sa zúčastnili akejkoľvek súťaže v Československa, nikdy neskončili horšie ako na treťom mieste. "Plánujeme ho obnoviť. Vyzerá to tak, že sa nám ho podarí sfunkčniť po 12 rokoch. Verím, že rozvoj ľudovej kultúry bude napredovať a podarí sa nám zaujať aj mladých ľudí, aby mali možnosť kultúrneho vyžitia," dodal Skička.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR