SERIÁL: Korvínova 700-ročná lipa odolala zemetraseniu i bleskom

Slovenská Ľupča 10. apríla  – Majestátna Korvínova lipa, ktorá sa nachádza na Hrade Ľupča, víta návštevníkov už po pár krokoch, ako prekročia hlavú bránu hradného areálu. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a lipa vzhľadom na svoju historickú hodnotu bola už v roku 1969 vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Dnes sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie, najdlhšie chránené stromy na Slovensku a patrí k najvýznamnejším historickým stromom minimálne strednej Európy.

Mohutná lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) má takmer 7,5-metrový obvod kmeňa a je vysoká viac ako 25 metrov.

"Samozrejme, história takého starého stromu je opradená rôznymi príbehmi a povesťami. Vysadená mala byť pred 700 rokmi za panovania kráľa Štefana V., pri príležitosti údajného dokončenia hradnej studne. Neskôr, počas poľovačiek, hrad navštevoval kráľ Matej Korvín, ktorého prívlastok lipa nosí. Kráľ Matej údajne po príchodoch z lovu zvykol rád odpočívať v tieni jej koruny na dubovej lavičke, ktorá sa ešte v 19. storočí mala nachádzať pod konármi lipy," priblížil pre TASR Vladimír Homola, kastelán Hradu Ľupča.

Koncom roka 2017 zostavil spoločne s kolegom Otom Tomečkom publikáciu HRAD Ľupča, Klenot Pohronia vo svetle vekov. V nej sa uvádza napríklad aj to, že podľa nepotvrdených záznamov mali v revolučných rokoch 1848-1849 ku kmeňu lipy pripútať účastníkov Hurbanovho povstania.

"Isté je, že lipa počas svojho dlhého života musela čeliť mnohým nepriaznivým okolnostiam a katastrofám v podobe doloženého zemetrasenia, požiarov, víchrice a zásahov bleskov. V roku 1890 dokonca došlo k odlomeniu koruny, čím postupne vznikala veľká dutina, v súčasnosti prechádzajúca celým kmeňom. Následkom župného nariadenia z roku 1921 sa dutina zaplombovala hlinou, kameňom, cementom a kmeň proti roztrhaniu opásali dvomi železnými obručami," konštatoval Homola.

Podľa neho pravidelné ošetrovanie dlhé roky zabezpečovalo vtedajšie ministerstvo školstva a národnej osvety. V roku 1941 dutinu stromu vyčistili od pieskových nánosov, zakonzervovali modrou skalicou a vyplnili betónom. V rokoch 1987 až 1989 na základe nových poznatkov odstránili nevhodnú plombu, kmeň zvnútra vydezinfikovali a zakonzervovali, obrezali suché konáre a dutiny zabezpečili proti vnikaniu vody šindľovými strieškami.

"Podobné ochranné zásahy na základe najnovších poznatkov v pravidelných intervaloch financuje súčasný majiteľ hradu, Železiarne Podbrezová. Aj vďaka tomu je jej vitalita obdivuhodná, pretože stále kvitne a plodí semená. Prispieva k tomu sekundárny koreňový systém, ktorý sa vytvoril v dutine a čiastočne ju vypĺňa, čím zlepšuje jej stabilitu. Z dôvodu jej dostatočného zavlažovania bol odkvapový zvod pri obnove neogotickej časti zvedený až ku koreňom," zdôraznil Homola.

O dlhom veku Korvínovej lipy svedčia dobové vyobrazenia rytín, pohľadníc a fotografií, kde je vždy zachytená ako mohutný strom, ktorý dopĺňa kolorit hradu.

"Verím, že ešte dlhé obdobie bude odolávať času a jej nezameniteľná podoba bude čitateľná pri pohľadoch na hrad, kde sa vždy impozantne vyníma nad vonkajším opevnením," dodal kastelán hradu.

Hrad Ľupča, založený v polovici 13. storočia uhorským kráľom Belom IV., sa týči nad obcou Slovenská Ľupča v Banskobystrickom okrese. Spoločnosť Železiarne Podbrezová od nadobudnutia tohto stredovekého hradu v roku 2002 zabezpečuje jeho postupnú renováciu tak, aby mu vrátila lesk a slávu.