Vitamín D skutočne, okrem pozitívných účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu, posilňuje imunitný systém (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému– zabijakov). Hypoteticky dokonca zabraňuje aspoň čiastočne deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinných buniek. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitaminu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. O význame v detstve a puberte snáď ani netreba písať. Vitamín D výrazne zlepšuje náladu a má iné neuropsychické účinky. Posledné štúdie naznačujú, že D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov. Tieto účinky sa podľa najnovších štúdii môžu uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka prítomných v organizme.
Vitamín D sa v lete tvorí z provitamínu - 7-dehydrocholesterolu, ktorý sa nachádza v epiderme kože po UV ožiarení.
Kto strávil aspon 2-krát týždenne 20 min.na jarnom či letnom slnku /jasné že nie medzi 11,00-15,00h/ by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10.000 – 12.000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dva krát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace.
Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t.j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú príjimať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov.
Problém nastáva teraz, v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D. V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje či cereálie "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Podľa týchto údajov by sme mali presnejsiu informáciu, ktorý výrobok je vhodný na najlepšie doplnenie o vitamín D.
Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30-32 ng/ml /74-80 nmol/l/ . Ak sa rozhodnete užívať vitamínové doplnky, vyberte si taký, aby ste spolu so stravou prijali vitamín D približne v množstve zodpovedajúcom dennej odporúčanej dávke /POZOR! norma sa zvýšila/, tj. 25 µg alebo 1000 IU. Dávka by nemala za deň prekročiť 50 mcg. Zhruba 5 mikrogramov /200 IU/, ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.
Potraviny obsahujúce vitamín D
Rybí tuk (2 čajové lyžičky) 242 mikrogramov. Sleď (100 gramov) 25 μg. Makrela (100 gramov) 24 μg. Losos (100 g) 12 μg . Sardinky v oleji (100 g) 9 μg. Tuniak (100 g) 6 μg. Celozrnné obilie (100 g) 3 μg. Vajce (1 žĺtok) 2 μg. Pečienka (100 g) 1 μg. Mlieko polotučné (1 dl), jogurt (100 g) 0,2-0,5 μg. Maslo (10 – 20 g = na 1 chlieb alebo rožok) 0,1 – 0,2 µg. Tvaroh (100 g) 0,2 µg. Hovädzie, bravčové mäso (100g) 1 µg. Avokado (100 g) 5 µg.
|