Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

08. apríla 2011

Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči



Nové predstavenie Divadla Ticho a spol.



Zdieľať
Dych Lukavických zápiskov Divadlo Ticho a spol sa pripravuje na prvú divadelnú premiéru, a to 16.apríla. Prvou premiérou divadelného typu bude Dych Lukavických zápiskov , ktoré čerpajú z Hany Ponickej. Autorka Viki Janoušková spoločne s herečkou Alenou Horňákovou a scénografom Pavlom Andraškom sa spojili a vytvorili akýsi prehovor k nám, divákom, ktorí sme občas v akejsi letargii a nevieme, čo nám patrí. Možno práve Hana Ponická sa nám prihovorí našou rečou. Viki Janoušková nám v nasledujúcom rozhovore priblíži aj dôvody prečo práve Ponická.
 
Divadlá čoraz častejšie siahajú do klasickej studnice, teda uvádzajú hry, ktoré sa vracajú do minulosti. Je to podľa teba v tom, že niekdajší autori, ľudia, prežívali podobnú dobu ako my dnes, len "v ružovom"?


 
Ponickej Lukavické zápisky sú takou neklasickou klasikou. Neklasickou – lebo väčšina ľudí pozná len názov a možno pár úryvkov, ktoré prebehli v 90. rokoch literárnymi časopismi, či rozhlasmi, málokto ich naozaj celé čítal. A to, prečo sa vraciam do minulej doby v tomto prípade? Vlastne asi preto, že jej pozostatky cítim aj dnes.

Je teda nadčasová?

Nadčasová– tak by som to nenazvala. Sme poznačení normalizačnými modelmi správania viac, ako by sme si chceli pripustiť.
Aj dnes je pre kohokoľvek z nás nie bežné vystúpiť so svojim názorom z davu, porušiť názorovú lojalitu, napríklad, voči nadriadenému, či inak vyššie postavenému... Máme s tým problémy a aj nadriadení, ktorí tento precedens, ak k nemu vôbec príde, obvykle riešia hnevom, alebo dokonca vylúčením z pracovného kolektívu.
A Hana Ponická , nielen vystúpila z davu svojim príspevkom na spisovateľskom zjazde, ale potom svoj čin a proces, ako k nemu dospela, pomenovala práve v oných zápiskoch a niesla si za svoj čin aj následky...  

Čo teba najviac zaujalo na Lukavických zápiskoch Hany Ponickej. Je to dielo, o ktorom sa učia žiaci na školách, všimla si si ho už vtedy, alebo až na vysokej škole, či dokonca ešte neskôr?

Zápisky vznikali v rokoch 1978 – 1983 (to sú cca roky môjho vysokoškolského štúdia) a vyšli v roku 1989 v exile Toronte, u nás až v 90. rokoch... Dostala som sa k čítaniu knihy dosť neskoro, vlastne až „pracovne“ – pre rozhlas po roku 2005.

Čím je to teda? Dobou, ktorá ti tú "Haninu vzburu" pripomenula?

 
Nie dobou, nami. Ako si pracne lepíme spôsoby protirečenia, ako namáhavo, kŕčovito obhajujeme svoje názory a agresívne presadzujeme hodnoty, alebo vôbec sa k tomu neuchyľujeme...

Teraz sa obrátim na podobu, formu, tvar predstavenia. Spomenula si, že bude mať formu dramatickú i formu rozprávania zároveň. Ako bude teda vyzerať?

Nazvali sme si ho divadlo faktu a je to preplietanie línií autentických rozhovorov s ľuďmi, čo Hanu Ponickú poznali, línie čítania zo zápiskov a línia dnešná...

Komu by si ho odporučila?

Každému, komu sa tá téma zdá zaujímavá. Či už ide o pani Ponickú, či o našu paralelu s jej témou...

Divadlo už píše svoju líniu od septembra, získalo si už svojho "pravého diváka"?

 
Pre TICHO a spol. je Dych Lukavických zápiskov prvou divadelnou premiérou. Línie pesničkárske, folkové i bluesové, sú už za vodou, majú svojho diváka, literárne večery takisto, a teraz začíname oslovovať aj diváka divadelného. Takže to len uvidíme...

Čo v tebe zanechalo najväčšiu pečať z Lukavických zápiskov?

Učila som sa s ňou (Ponickou), ktoré veci vysloviť, pomenovať, a ktoré patria pod ochranu lojality. Čistá priezračná línia pravdy...“, aby som zacitovala z hry.

Autor: Jana Horváthová 

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich (4. 4. 2011)
 Rozhovor: Príbeh z ulice II. už nie je manifest (29. 3. 2011)
 Rozhovor: Štefan Richtárech miluje divadlo nadovšetko (17. 3. 2011)
 Rozhovor: "Pôstu sa netreba báť" hovorí Anton Srholec (7. 3. 2011)
 Rozhovor: Elena Kolek Spaskov je výnimočná charakterová herečka (4. 3. 2011)
 Rozhovor: Denisa Bogdalíková spolupracuje s Richardom Müllerom na viacerých projektoch (1. 3. 2011)
 Rozhovor: Ondrej Šulaj približuje Ruda Slobodu svojimi spomienkami v Gazdovej krvi v Astorke (28. 2. 2011)
 Rozhovor: Oľga Belešová má rada svoje „uletené ženy“, baví ju to (27. 2. 2011)
 Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou (23. 2. 2011)
 Rozhovor: Študenti VŠMU sa rozhodli divadelnému divákovi povedať viac (20. 2. 2011)



nasledujúci článok >>
LG P990 Optimus 2X: Dnes v predaji!
<< predchádzajúci článok
Na festivale v Dubrovníku aj slovenské filmy

Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči - diskusné fórum čitateľov