SERIÁL: História košických gombikárov siaha do 17. storočia
Na snímke sú všeobecné artikuly cechov z roku 1816 zo zbierky Východoslovenského múzea v Košiciach, Košice, 14. júna 2019.
Na snímke sú všeobecné artikuly cechov z roku 1816 zo zbierky Východoslovenského múzea v Košiciach, Košice, 14. júna 2019. Foto: TASR Diana Semanová
Zameranie sa na túto výrobu prišlo podľa jej slov na územie dnešného Slovenska pomerne neskoro. Spôsobené to malo byť tým, že dovtedy sa používali gombíky potiahnuté látkou, ktoré si vyrábali krajčíri, a kovové gombíky sa zas vyhotovovali v dielňach mosadzníkov. Zmena nastala spolu s rozkvetom módy a s príchodom obdobia baroka a rokoka. „Toto obdobie je charakteristické aj honosnosťou odievania. Gombikári vyrábali rôzne druhy gombíkov, na ich zhotovovanie používali zlato, striebro, hodváb, konskú a ťaviu srsť, vlnu, plátno, súkno, hodváb, nite, cverny, karmazín, čiže prírodné farbivo, ale aj drôty z farbených kovov, rohovinu a kožu. Formy potrebné na niektoré tvary gombíkov si tiež vyrábali sami,“ povedala s tým, že možno sa zachovali odevy, na ktorých sú výtvory z košických dielní.
V zbierkach VSM sa nachádzajú napríklad artikuly košických gombikárov z roku 1669, ktoré obsahujú deväť bodov, tie obsiahlejšie z roku 1759 ich majú 21. Tento dokument bol podobný u všetkých cechov, prevažne obsahoval nariadenia, ktoré museli jeho členovia dodržiavať. „Napríklad museli chodiť na cirkevné omše aj na pohreby svojich členov. Pokuta bola aj za to, keď niekto zmeškal omšu. Veľmi prísne sa trestalo i to, keď niekto nadával, ohováral alebo si chcel prilákať zákazníkov. Tovariši mali dokonca zakázané sedieť s prekríženými nohami,“ uviedla s tým, že často išlo o zvláštne pravidlá, ktorých mohli byť aj stovky.
Cechové artikuly sú strohé na informácie týkajúce sa interných postupov prác. „Dosť si zakladali na zachovávaní tajomstva, čiže naučiť sa tomuto remeslu mal šancu len ten, ktorý sa chodil učiť. Niektoré body sa vôbec nepopisovali, zachovávali sa iba ústnou tradíciou,“ dodala. Vyzradenie tajomstva cechu sa prísne trestalo.
Cech gombikárstva patril podľa špecializácie do oblasti obúvania a odievania. „Dá sa povedať, že cechy tohto typu, ktoré sa vyskytovali na území Košíc a východného Slovenska, k nám prišli z Nemecka, neskôr na nich pôsobil uhorský vplyv,“ uzavrela Ambrušová s tým, že aj keď ozdobné a zároveň praktické gombíky boli vyrábané tiež pre ženy, v žiadnom prípade nemohli byť členkami cechov, tie boli výsadou len mužov.
V súvislosti s trendom oživovania remesiel si Ambrušová vie predstaviť uplatnenie gombikárstva aj v súčasnosti.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Súvisiace články
Hrnčiarstvo bolo na Gemeri rozšírené, dnes sú už len dve hrnčiarky
Na snímke krčah a džbány, výrobky gemersko-malohontských hrnčiarov, zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, 14. júna 2019.
SERIÁL: V Kostoľanoch nad Hornádom aktívne tká 82-ročná Mária Tomisová
Na snímke 82-ročná Mária Tomisová z Kostoľan nad Hornádom ukazuje svoje výrobky, ktoré utkala na krosnách.
SERIÁL: Výrobe tkaníc sa na hornej Nitre venuje mladá učiteľka
Náramky, ozdoby do vlasov, opasky, popruhy na gitaru či kabelky. Využitie tkaníc je v dnešnej dobe rôznorodé. Ich výrobu poznali ľudia ešte v deviatom, ...
SERIÁL: Trnavský kat bol dobre plateným zamestnancom
Na snímke účastník festivalu Rotenstein oblečený v obleku kata. V Holíči, 4. júna 2019.
SERIÁL: Záujem o trstinové strechy v posledných rokoch opäť stúpa
Stavanie striech zo slamy alebo z trstiny patrilo v minulosti v našich zemepisných šírkach k najrozšírenejším stavebným technikám.
Dubové drevo z obce Kokošovce sa v minulosti používalo na stavbu lodí
Na snímke vodná nádrž v rekreačnej oblasti Sigord pri obci Kokošovce v okrese Prešov 26. apríla 2019.
Fotografia pod borovicou v Bešeňovej je povinnou jazdou pre zaľúbencov
Nevšednú prírodnú kulisu pre romantické fotografie ponúka osamotená borovica na lúke nad obcou Bešeňová.
Vzácny platan z Komjatíc je považovaný za najhrubší strom na Slovensku
Mohutný platan (na snímke) v Komjaticiach je ozdobou vzácneho parku, ktorý dal v obci v druhej polovici 19. storočia vybudovať grófsky rod Grassalkovičovcov.
SERIÁL: Sekvojovec v Dolnej Krupej pamätá rod Chotekovcov
Na snímke strom sekvojovec mamutí v parku kaštieľa v obci Dolná Krupá, okres Trnava 17. apríla 2019.
SERIÁL: Pod Koháryho dubom vraj Geľo Sebechlebský uzatvoril stávku
Koháryho dub rastie na okraji lesa v katastri obce Kráľovce-Krnišov v okrese Krupina.
Prečítajte si tiež
- Slafkovský asistoval pri výhre Montrealu, Mešár skóroval v AHL. Třinec potiahli Slováci, Škorvánek vychytal nulu
- Súpera ubehali! Prievidza vyhrala v Azerbajdžane a udržala si nádej na postup v EP FIBA
- Kyjev zrejme chce úplne odrezať Krym. Po treťom útoku za týždeň utrpel Krymský most ďalšie masívne poškodenie
- Daňo rozhodol o víťazstve Třinca a pochválil silu mužstva. Oceliari vedú extraligu o 12 bodov
- Ben Johnson už hral v Michalovciach, na Spiši aj v Nových Zámkoch. Teraz bude v Prešove