SERIÁL: Výrobe tkaníc sa na hornej Nitre venuje mladá učiteľka
Náramky, ozdoby do vlasov, opasky, popruhy na gitaru či kabelky. Využitie tkaníc je v dnešnej dobe rôznorodé. Ich výrobu poznali ľudia ešte v deviatom, ...
Ilustračné foto. Foto: TASR - Miroslava Mlynárová
"Karetkovanie je stará technika výroby tkaníc. Kedysi to ľudia používali na výrobu ozdobných lemov šiat, na rôzne domáce textílie alebo keď tkali hrubšie a jednofarebné, využívali ich ako popruhy. Na ich výrobu používali doštičky, ktoré sa nazývajú kartičky alebo karetky. Sú tiež rôzne, môžu byť trojuholníkové, štvorcové, podľa toho koľko chceme, aby tam bolo navlečených nití, aká pevná má byť karetka. Niekedy sú dvojdierkové, niekedy dokonca až šesťuholníkové, teda šesťdierkové," načrtla Babničová Kytková.
Výroba karetiek podľa nej siaha do deviateho, možno skoršieho storočia. "Najlepšie sú zachované vikinské, keďže oni pochovávali ľudí do lodí. Kedysi, aby im dlho vydržali, ich vyrábali kostené, z väčších kostí. Brúsili si to dovtedy, kým to nebolo tenučké. Robili aj drevené. Kedysi, keď ľudia tkali na karetkách, mali jednu stranu uviazanú o opasok, druhú o stodolu či trám," spomenula.
Hlavnou záľubou mladej učiteľky nie je výroba karetiek, ale pradenie na kolovrátku, s ktorým chodí i na rôzne akcie. Šije si k tomu staré slovanské šaty, ktoré si chcela ozvláštniť a ozdobiť, dostala sa tak k výrobe tkaníc. Informácie o technike si vyhľadala na internete, venuje sa jej len tretí rok. "Karetkovaniu sa venujem po večeroch. Ja som taký typ, že keď si aj sadnem večeru k televízoru, tak ho len počúvam, nepozerám ho. Buď karetkujem, pradiem na kolovrátku alebo štrikujem. Mám aj dcéry, ktoré to tiež baví a pomôžu mi s tým. Keď im poviem, tak jednoduchšie vzory karetkujú aj ony," priblížila Babničová Kytková.
Vzory na tkaniciach sú rôznorodé, pričom karetiek na výrobu možno použiť päť až 50. "Vzory sa dajú vytvoriť podľa počtu točení karetkami. Vzor sa dá spraviť i tak, že si vyčlením napríklad tretiu a siedmu karetku, jednu točím dolu, ostatné dohora. Dokonca sa obracajú karetky do rôznych strán. Variácií, ako sa dajú vyrobiť vzory na tkaniciach, je mnoho," podotkla umelkyňa.
Alternatívou ručnej výroby tkaníc je dnes podľa nej možno tá prostredníctvom stroja. "Keby bol stroj, bolo by to jednoduchšie, ale človek má dobrý pocit, keď vidí, čo sa zo starej kopy nití dá ručne vytvoriť," vysvetlila.
Do tajov karetkovania učiteľka z Bystričian zaučila záujemcov i na minuloročnom workshope v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi. Karetkovaniu sa podľa nej venuje na Slovensku viac ľudí, odhadla však, že tí, ktorých pozná, by sa dali na prstoch dvoch rúk porátať.
Súvisiace články
SERIÁL: Trnavský kat bol dobre plateným zamestnancom
Na snímke účastník festivalu Rotenstein oblečený v obleku kata. V Holíči, 4. júna 2019.
SERIÁL: Záujem o trstinové strechy v posledných rokoch opäť stúpa
Stavanie striech zo slamy alebo z trstiny patrilo v minulosti v našich zemepisných šírkach k najrozšírenejším stavebným technikám.
Dubové drevo z obce Kokošovce sa v minulosti používalo na stavbu lodí
Na snímke vodná nádrž v rekreačnej oblasti Sigord pri obci Kokošovce v okrese Prešov 26. apríla 2019.
Fotografia pod borovicou v Bešeňovej je povinnou jazdou pre zaľúbencov
Nevšednú prírodnú kulisu pre romantické fotografie ponúka osamotená borovica na lúke nad obcou Bešeňová.
Vzácny platan z Komjatíc je považovaný za najhrubší strom na Slovensku
Mohutný platan (na snímke) v Komjaticiach je ozdobou vzácneho parku, ktorý dal v obci v druhej polovici 19. storočia vybudovať grófsky rod Grassalkovičovcov.
SERIÁL: Sekvojovec v Dolnej Krupej pamätá rod Chotekovcov
Na snímke strom sekvojovec mamutí v parku kaštieľa v obci Dolná Krupá, okres Trnava 17. apríla 2019.
SERIÁL: Pod Koháryho dubom vraj Geľo Sebechlebský uzatvoril stávku
Koháryho dub rastie na okraji lesa v katastri obce Kráľovce-Krnišov v okrese Krupina.
VIDEO: Dub v obci Dubinné je najstarším na Slovensku
Na snímke starosta obce Dubinné Milan Hudák pri dube. Dubinné 14. apríla 2019.
SERIÁL: Korvínova 700-ročná lipa odolala zemetraseniu i bleskom
Na snímke lipa veľkolistá, tzv. Korvínova lipa, chránená prírodná pamiatka, na nádvorí Ľupčianskeho hradu. Slovenská Ľupča, 10. apríla 2019.