SERIÁL: Pytlikári z Kopaníc a Záhoria mali v Rakúsko-Uhorsku monopol

Ilustračná snímka.

07. októbra 2019, 10:00

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Myjava 7. októbra (TASR) – Pytlikári boli remeselníci, ktorí v časoch najväčšej slávy mali monopol vo výrobe sitiek a pytlíkov pre mlyny v celom Rakúsko-Uhorsku, ako prezradila riaditeľka Centra tradičnej kultúry (CTK) na Myjave Viera Feriancová.

Pytlikári boli špecializovaní tkáči, ktorí netkali plátno rastlinného pôvodu, ale na svoje výrobky využívali vlnu z ovčieho rúna. Mali aj špeciálne tkáčske stavy, ktoré boli iné ako u bežných tkáčov.

"Aj v odbornej literatúre sa objavuje chyba, že pytlikári si názov odvodili od toho, že tkali 'pytle', teda vrecia. Nie je to pravdivá informácia. Ich výrobky okrem pytlíkov boli sitá do mlynov a podľa toho, ako husto boli tkané, v podstate mlyn preosieval múku na hladkú, polohrubú a hrubú," uviedla Feriancová.

Jedinečné remeslo dokázalo na niekoľko rokov zabezpečiť pre myjavský ľud potrebnú životnú dôstojnosť. "Ich remeselný tovar bol monopolným a rozvážal sa po celom Rakúsko-Uhorsku. Okrem týchto špecializovaných výrobkov robili v Myjave pytlikári napríklad aj obradové cirkevné odevy pre židov," doplnila riaditeľka CTK.

Pytlíky sa v mlynoch začali používať od 16. storočia. Pytlikárstvom sa zaoberali tkáči vo Vrbovciach, Skalici, Sobotišti a najmä na Myjave, kde sa táto výroba udržala až do 20. storočia.

V roku 1833, keď schválili artikul Pytlikárskeho cechu, na Myjave pracovalo 137 majstrov, 40 tovarišov a 50 učňov. Postupne toto remeslo upadalo a v roku 1911 bolo registrovaných už len 91 tkáčov a výroba pytlíkov na Myjave definitívne zanikla po druhej svetovej vojne.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Súvisiace články

Kultúra

Po mlyne vo Svätom Kríži ostali len základy v zemi a zásobárne vody

Kým ešte pred niekoľkými desaťročiami stál v blízkosti Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom budova starého mlyna, dnes už jeho presnú polohu pozná len máloktorý návštevník tohto zeleného kúta mesta. Podľa archeológa Petra ...

Kultúra

SERIÁL: Mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom má slúžiť na kultúrne účely

Na snímke historický objekt v Kostoľanoch nad Hornádom, ktorý kedysi slúžil ako vodný mlyn, chce obec využiť na multifunkčné kultúrne spoločenské centrum s expozíciou.

Kultúra

Šľachtický rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov

Na snímke starší kaštiel v Budimíre v okrese Košice-okolie. Rodu Ujházyovcov patril prilbižne 240 rokov. Budimír 18. septembra 2019.

Kultúra

Batizovská vetva Mariášiovcov vlastnila aj Gerlachovský štít

Na archívnej snímke pohľad na zasnežený vrchol Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách.

Kultúra

Balašovci postavili v P. Bystrici tri kaštiele, dva slúžia dodnes

Rod Balašovcov bol jedným z najvýznamnejších a najbohatších rodov v Uhorsku. Pôsobil v podstate na celom území terajšieho Slovenska, pretože tu vlastnil veľa majetkov. Na snímke kaštieľ v obci Považské Podhradie.

Kultúra

SERIÁL: Poľský rod Zamoyski zapustil korene v Brestovanoch pri Trnave

Na snímke kaštieľ v obci Brestovany, v ktorom sídlil šľachtický rod Zamoyski. Kaštieľ nechal postaviť gróf Jozef Saryusz Zamoyski a v súčasnosti slúži ako základná škola. V Brestovanoch, 11. septembra 2019.