Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

04. februára 2011

Rozhovor: Astorka je stále verná Slobodovým dielam



Divadlo Astorka Korzo 90 pripravuje na marec novú inscenáciu, ktorá ponesie opäť “ Slobodovu krv“, a to doslova. Autor scenára Ondrej Šulaj si totiž vzal na mušku romány, teda hneď tri Slobodove diela, aby vznikla Gazdova krv.



Zdieľať
nvota Astorka sa totiž pýši práve tým, že Sloboda bol jej dvorný autor a priniesol pre ňu autorské hry ako Armagedon na Grbe a Macocha. Línia sa zachovala aj v osobe režiséra a Kláry, Juraja Nvotu a Zity Furkovej. Práve ona autora priviedla do divadla a veľmi si ho zamiloval. Je tu teda opäť slovenská hra Gazdova krv, o ktorej skúšaní pár slov povie jej režisér Juraj Nvota.


Juraj Nvota debutoval v roku1977 v trnavskom Divadle pre deti a mládež, od roku 1982 režíroval v Radošinskom naivnom divadle, pod jeho režisérskou taktovkou divadlo naštudovalo 21 hier. Od roku 1992 je kmeňovým režisérom Divadla Astorka-Korzo ´90 v Bratislave. V Divadle Na zábradlí prvýkrát režíroval hru rakúskeho dramatika T. Bernharda Námestie hrdinov (česká premiéra 2002), o rok neskôr hru súčasného škótskeho autora D. Greiga Kosmonautův poslední vzkaz ženě. Pracoval tiež v pražskom Štúdiu Ypsilon (Svatá rodina, Okna, V altánku). Pôsobil ako filmový herec, je tiež televíznym a filmovým režisérom. Prednáša na Katedre réžie a dramaturgie na VŠMU v Bratislave.
V Radošinskom naivnom divadle režíroval viaceré inscenácie: Svadba (1982), Čierna ovca (1983), Nevesta predaná Kubovi (1984), Pavilón B (1984), Ženské oddelenie (1987), Loď Svet (1988), Vygumuj a napíš (1989), Lás-ka-nie (1992), Hostinec Grand (1993), Materské znamienko (1995), Konečná stanica (1997), Súpis dravcov (2000), Ako sme sa hľadali (2003). V spolupráci Juraja Nvotu s RND vznikli aj televízne filmy a isncenácie Ženské oddelenie (1990), Výlety v pamäti (1993), Čierna ovca (1997), Človečina (2004).
ola novela Petra Pišťanka. Dodnes zostáva verný tak filmu, ako aj divadlu. Jeho tvorba je charakteristická dôrazom na psycholóogiu a jemnokresbu s dôrazom na detail.
 
 
Vy sám máte skúsenosti so skúšaním Slobodových hier. Aj v tejto dramatizácii románov Krv, Jeseň a Pamäti sa nachádza niečo slovenské, ktoré je líniou „Astorkovskej tvorby“...
 
Snažíme sa udržiavať kontakt so slovenskou literatúrou. Je veľmi prijemné, keď naše postavy chodia po nábreží Dunaja a nie popri Seine, keď spomínajú „Februárku“ a nie 5.Avenue, keď sa na mesto pozerajú z Bratislavského hradu a nie z Leninských hôrok. Naše starosti i radosti sú nám bližšie ako tie svetové. Aj pre svet sme zaujímavejší, keď sme slovenský. Spoznávať seba je kruté, ale cez Slobodovu optiku mimoriadne zábavné. Rudo, vedel byť zhovievavý a tak aj humánny k sebe a druhým. 
 
V jeho dielach je v mnohom zachytená autobiografia jeho života. Veľmi často spomína svoju ženu a matku, myslí na svojho otca, svoje pôsobenie v spisovateľskej rade...
 
Aj v Krvi je rozpoznateľný predobraz autorovho sveta, krajiny, obce, ľudí, ktorý potom slobodovsky šifruje, rozoberá a odhaľuje. Sám vravieval, že nikoho nepozná natoľko a tak každej postave pridá niečo zo seba. Bežný človek sa väčšinou prezentuje v lepšom svetle. Veď prečo by mal rozprávať o svojich divných snoch a túžbach...Ale spisovateľ dá tej svojej horšej polovici iné meno a predostrie to ako parádu čitateľom. To je ten starý dobrý trik. Rudo vedel, že jeho žena nikdy nečíta čo napíše, takže si mohol dovoliť dať do textu Krvi skoro všetko, čo spolu zažili. Ona nemala trpezlivosť lúskať čo napísal, lebo si myslela, že vie, čo tam je. Rudo Sloboda nám svojim pustovníckym životom v Devínskej Novej Vsi čosi naznačoval. Jeho písanie je vzácne v svojom protirečení. Ale vždy je plné Ducha Svätého a zistenia, že nás niečo presahuje. To je základná nervozita Slobodovho uvažovania. Dialóg agnostika s Duchom svätým zneisťoval ateistov a pochybovaním dráždil pravoverných.
 
Divák sa má teda na čo tešiť, pretože Sloboda ako autor mal v sebe veľa humoru a nadhľadu, často opisoval pocity, veci, pohľady na prostredie...
 
Čítanie románu je čosi úplne iné ako vychytávať tú istú výpoveď v divadle. Slasť čítania spočíva v tom, že čitateľ je režisér, architekt, herec... jednoducho, autor predstavy. V Divadle sa stretávame s víziou iného Čitateľa, iného Výtvarníka, iného Hudobníka, ale v rovnakom slobodovskom Duchu.
Ten hlavný diel práce pri preložení románu Krv, z reči literatúry do reči divadla, vykonal Ondrej Šulaj. Napísal divadelný scenár na motívy románu Krv, Jeseň, Pamäti a iných diel. Myslím, že to urobil vynikajúco. Nie je ľahké z tak bohatého materiálu urobiť divadelný tvar. Na skúškach sa pri čítaní s hercami zatiaľ bavíme a tešíme. Dúfam, že tento zážitok dokážeme preniesť aj na diváka.

Scénu a kostýmy navrhla Mona Hafsahl a hudbu skladá Sisa Michalidesová.

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Astorka na 1. apríla dvadsaťročná (30. 3. 2010)
 Astorka získala v Belehrade cenu Dona Quijota (18. 3. 2010)
 Astorka uvedie hru Túlavé srdce (4. 6. 2009)
 Červená princezná Galina Brežnevová v Astorke (6. 5. 2009)
 Astorka chystá hru o spisovateľovi L. N. Tolstom (29. 3. 2009)
 ASTORKA: Aj zmrznúť môže mať svoje čaro, diváci to uvidia v Zime (23. 2. 2008)
 Ďalšieho Shakespeara ponúkne Astorka, vsadila na Othella (19. 9. 2007)
 Bratislavské divadlo Astorka cestuje do Austrálie (13. 3. 2007)
 Astorka vystúpi v Prahe s hrou Pred odchodom na odpočinok (18. 2. 2007)
 Divadlo Astorka predstaví inscenáciu Priateľky (26. 2. 2006)



nasledujúci článok >>
Unikla prvá fotografia faceliftovaného VW Tiguan
<< predchádzajúci článok
Pod nebeskými horami - Potulky Strednou Áziou