Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

07. septembra 2016

Bulharský komunistický politik T. Živkov sa narodil pred 105 rokmi



Rokovanie bratských komunistických a robotníckych strán v Bratislave 3.augusta 1968. Na snímke zľava člen Predsedníctva ÚV KSČS Vasiľ Biľak a Todor Živkov.



Zdieľať
Rokovanie bratských komunistických a robotníckych strán v Bratislave 3.augusta 1968. Na snímke zľava člen Predsedníctva ÚV KSČS Vasiľ Biľak a Todor Živkov. Foto: TASR
Pravec/Bratislava 7. septembra (TASR) - Bulharský komunistický politik a štátnik Todor Živkov sa narodil v bulharskom meste Pravec pred 105 rokmi 7. septembra 1911. Živkov bol spolu s Erichom Honeckerom, Nicolae Ceausescom a Leonidom Brežnevom symbolom niekdajšieho režimu v krajinách strednej a východnej Európy.


V rokoch 1929-1939 pracoval ako typograf v sofijskej štátnej tlačiarni, popri zamestnaní vyštudoval strednú grafickú školu a gymnázium. V roku 1932 sa stal členom Bulharskej komunistickej strany (BKS) a v období 1934-41 pôsobil v rozličných funkciách v okresných výboroch Sofijského krajského výboru BKS. Po okupácii Bulharska fašistickými vojskami bol jedným z vedúcich organizátorov partizánskeho hnutia v sofijskej a botevgradskej oblasti. Po oslobodení sa postupne dostával do čela hierarchie BKS, pričom v roku 1948 sa stal členom Ústredného výboru (ÚV) BKS a na 6. zjazde v roku 1954 ho zvolili za prvého tajomníka ÚV BKS. V 60. rokoch minulého storočia nariadil v Bulharsku výrobu počítačov Pravet, aby zabezpečil občanom pracovné miesta a sebe obraz moderného, pokrokového vodcu.

V období 1962-71 vykonával tiež funkciu predsedu Rady ministrov a od roku 1971 bol predsedom Štátnej rady Bulharskej ľudovej republiky (BĽR).

Živkov nasledoval Sovietsky zväz v domácej a zahraničnej politike. Nariadil kolektivizáciu poľnohospodárstva, prenasledoval disidentov a rozvíjal blízke vzťahy s nasledovníkom Chruščova Leonidom Brežnevom. Keď začali v roku 1989 kolabovať komunistické vlády v sovietskom bloku, reformné snahy sa prejavili aj v bulharskej komunistickej strane a Živkov v novembri 1989 rezignoval zo všetkých svojich postov. V decembri ho vylúčili z komunistickej strany a v januári 1990 ho uväznili. V roku 1992 ho odsúdili na sedem rokov väzenia za spreneveru finančných prostriedkov v prospech svojej rodiny. Po odvolaní ho na základe rozhodnutia bulharského najvyššieho súdu prepustili s tým, že podľa ústavy možno bývalého šéfa štátu stíhať iba za vlastizradu. Až po tomto verdikte bolo Živkovovi v septembri 1997 zrušené domáce väzenie, ktorým bola luxusná vila jeho vnučky v diplomatickej štvrti Bojana v bulharskej Sofii.

Živkova obvinili aj v dvoch ďalších procesoch zo zneužívania finančných prostriedkov v prospech zahraničných komunistických strán a v prospech prokomunistických režimov tretieho sveta. Živkov bol tiež obvinený, že v rokoch 1984-85 dal zmeniť mená Bulharov tureckého pôvodu. Tieto tri procesy sa ťahali od roku 1990.

Bývalý diktátor opakovane odmietol obvinenia, že počas jeho pôsobenia vo funkcii došlo k organizovaniu atentátu na pápeža Jána Pavla II. v talianskom Ríme a k vražde bulharského básnika žijúceho v londýnskom exile Georgija Markova.

Todora Živkova súrne hospitalizovali po diabetickej kríze a srdcovej arytmii v máji 1998, ale na začiatku júna ho prepustili z nemocnice s tým, že v jeho organizme došlo k veľkým zmenám súvisiacim s pokročilým vekom. Zomrel 5. augusta 1998 vo veku nedožitých 87 rokov.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
P. BARABÁŠ: Tatranskí nosiči majú svoje opodstatnenie
<< predchádzajúci článok
Európski verejní činitelia sú obvinení z korupcie a jazdy v opitosti