Český výskumník vysvetlil, ako sa šíri koronavírus, keď nemáme nasadené rúško

Dôvodom sú kvapôčky, ktoré virióny obaľujú a vyletujú z našich úst pri rozprávaní, kýchaní či kašli. Keď máme nasadené rúško, drvivá väčšina kvapôčok sa zachytí v látke.

Z úst vyletí 300 kvapôčok pri každých dvoch slovách

„Pri každých dvoch slovách človek vyprodukuje asi 300 kvapôčok veľkosti desiatok až sto mikrometrov a z väčšiny týchto kvapôčok sa vyparí voda ešte predtým, ako stihnú doletieť do vzdialenosti pol metra,“ vysvetľuje pre portál vZdravotníctve Vladimír Ždímal, vedúci Oddelenia chémie a fyziky aerosólov Ústavu chemických procesov Akadémie vied ČR.

„Keď nemáme rúško, voda z kvapôčok sa vyparí a vírusové častice v podobe aerosólu sa už nedajú dobre zachytiť. Následne ich môže vdýchnuť človek stojaci oproti,“ upozorňuje vedec, ktorý skúma efektivitu rúšok a ich materiálov.

Keď majú rúška všetci, šanca nakaziť sa je minimálna

Podľa Ždímala sú aj podomácky vyrobené rúška veľmi účinnou prevenciou šírenia koronavírusu – ale len v prípade, že ich majú nasadené na tvári všetci. Vtedy sú perfektnou ochranou.

„Pôvodným zámerom chirurgických rúšok nebola ochrana lekára, ale ochrana pacienta. Pravdou však je, že rúško čiastočne chráni aj svojho nositeľa,“ pokračuje vedec.

Keby rúško veľmi tesne priliehalo k tvári, dokázalo by zachytiť až 70 percent vdychovaných aerosólových častíc. Pri bežnom nosení však zachytáva len 20-30, prinajlepšom 50 percent potenciálne infekčných častíc vo vzduchu. Práve preto je dôležité, aby rúška nosili všetci. Vtedy sa ich efektivita blíži až k 100 percentám.

Rovnako dobre fungujú aj vonku

„Z hľadiska komunitnej ochrany fungujú rúška rovnako dobre vo vnútri aj vonku,“ ozrejmuje Ždímal. Dodáva, že až 45 percent nakazených ľudí nemusí mať žiadne príznaky ochorenia a môžu tak vírus nevedomky šíriť do okolia.

„Tieto osoby majú na svedomí zhruba 60 percent prenosov koronavírusu v komunitách,“ varuje.

V zimných mesiacoch môže vírus prežiť aj hodiny

Ako ďalej vysvetľuje, nosenie rúšok by sme nemali podceňovať najmä na jeseň a v zime. Vďaka počasiu totiž vírusy prežívajú vo vzduchu oveľa dlhšie.

„Životnosť vírusu sa v letných mesiacoch vplyvom UV žiarenia a vyšších teplôt odhaduje na minúty. Na jeseň a v zime sú to desiatky minúť až hodiny,“ vysvetľuje a upozorňuje, že zimné mesiace sú z hľadiska šírenia ochorení nebezpečnejšie.

Kvapôčky môžu voľne poletovať vzduchom

Kvapôčky, ktoré môžu niesť infekčné virióny, vznikajú pri reči, keď sa hlasivky rozkmitajú, a tiež zo slín, keď jazyk naráža na podnebie a zuby.

„Tenučké pramienky slín sa vo vzduchu potrhajú a vplyvom povrchového napätia vznikajú vodné kvapôčky. Obsahujú zmes látok, medzi ktorými môžu byť aj vírusy,“ objasňuje.

Len čo vyletia z úst, okamžite sa z nich začne odparovať voda, lebo vzduch vonku je suchší ako prostredie v našich ústach. Odparovaním vody sa kvapôčka obaľujúca virión postupne zmenšuje na veľkosť stoviek nanometrov až niekoľkých mikrometrov. Rozmer vysušeného jadra závisí od rozmeru pôvodnej kvapôčky.

„Zmení sa to natoľko, že z pôvodne malých striel vyletovaných z úst, ktoré by mali sklon spadnúť na zem, sa stanú ľahké častice unášané vzduchom, ktoré už bez vody nemajú schopnosť sedimentovať. Vzduchom môžu takto poletovať rádovo hodiny až dni. Najmä v interiéroch môžu zotrvávať aj niekoľko dní, hoci už nemusia byť životaschopné,“ dodáva výskumník.