Kedy skončí núdzový stav v zdravotníctve? Ministerstvo má časový limit

Na to, kedy sa skončí, zatiaľ jednoznačnú odpoveď nemá.

Skončiť by sa mohol 13. júna

Núdzový stav bol na Slovensku pre štátne nemocnice vyhlásený 16. marca. Od 19. marca sa však rozšíril na celý sektor zdravotníctva a od 18. apríla sa začal vzťahovať aj na všeobecných lekárov a špecialistov.

 

V praxi to znamená, že zamestnanci zdravotníckych zariadení majú zákazané uplatňovať svoje právo na štrajk, a teda nemôžu odmietnuť prísť do práce.

„Cieľom je zachovať maximálny počet zamestnancov v práci za účelom zabezpečenia schopnosti zdravotníctva poskytovať zdravotnú starostlivosť pre obyvateľstvo SR postihnutého pandémiou koronavírusu,“ komentovalo ministerstvo zdravotníctva.

Aktuálne už trvá núdzový stav 75 dní od jeho prvého vyhlásenia a skončiť by sa mohol 13. júna, na 90. deň.

Premiér uvažuje nad predlžovaním

Podľa premiéra Igora Matoviča bude nevyhnutnosť predlžovania núdzového stavu krízový štáb ešte analyzovať. „Keďže ešte máme chvíľku času, tak sme sa dohodli, že sa spraví hlbšia analýza, či môžeme fungovať bez núdzového stavu, alebo či ho preventívne necháme radšej stále v pohotovosti. Celá Európa, celý svet sa bojí, že druhá vlna príde, aby sme mali pripravené všetky mechanizmy. Na to ten núdzový stav potrebujeme,“ tvrdí.

Je to pohŕdanie ústavou, tvrdí Richard Raši

Pretrvávanie núdzového stavu komentoval aj podpredseda Smeru-SD a člen zdravotníckeho výboru Richard Raši, podľa ktorého neexistuje jediný relevantný dôvod na pokračovanie núdzového stavu.

Pripomenul, že minister zdravotníctva Marek Krajčí vo štvrtok povedal, že zdravotníctvo bude poskytovať zdravotnú starostlivosť klasicky ako pred koronakrízou. Pokračovanie núdzového stavu je pri aktuálnom vývoji pandémie na Slovensku podľa Rašiho pohŕdaním ústavou.

Raši si myslí, že nie je žiadny objektívny parameter na to, aby núdzový stav ďalej trval: „Môže to slúžiť na to, že je zákaz zhromažďovania a štrajkov, nemá to však medicínsky dôvod. Má to osobný dôvod, lebo premiér aj vláda sa bojí, že by ľudia išli nespokojnosť s ekonomickými opatreniami vyjadriť na ulicu,“ uzavrel.