Náhradná matka sa teší: Oslovujú nás mama a oco

  „Naše dieťa už bolo odrastené a s manželom sme si povedali, že ešte máme sily na výchovu ďalších detí,“ uviedla Jarmila J. Najprv si vzali jedno dievčatko, rok na to v ich rodine pribudlo ďalšie. „Teraz majú už 16 a 12 rokov, a oslovujú nás mama a oco,“ hrdo uviedla náhradná mama. „Priniesli nám kopec starostí, ale aj radosti a nové poznania,“ povedala s tým, že svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala. Za veľkú pomoc považuje existenciu občianskych združení, ktoré sa venujú otázke umiestňovania detí z detských domovov do rodinnej starostlivosti. „Ak náhradná rodina spolupracuje s týmito organizáciami, výsledky bývajú dobré,“ domnieva sa s poukázaním na traumy, ktoré si často deti prinesú zo života v pôvodnej rodine, prípadne v detskom domove. V rôznych typoch detských domovov na Slovensku žije asi 6 000 detí, z nich väčšinu možno umiestniť do rodinného prostredia - či už formou adopcie alebo do náhradnej rodiny. Do náhradných rodín sa ročne dostáva asi 200 detí.
A ako sa zvýši štátna pomoc rodičom? Jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bude 8 840 korún (doteraz to bolo maximálne 7 650 korún), mesačne dieťa dostane príspevok 3 320 korún a náhradný rodič 4 230 korún. Výrazne sa zvýšili jednorazové príspevky pri zániku náhradnej starostlivosti - dieťa po dosiahnutí plnoletosti miesto 7 650 korún dostane 22 100 korún. „Toto rozhodnutie je správne, aj keď ide v podstate len o valorizáciu,“ uviedla Zuzana Petríková z občianskeho združenia Návrat, ktoré sa zameriava na prácu s náhradnými rodinami. Doterajší stav podľa nej znamenal veľkú záťaž, najmä v prípade, že si náhradní rodičia vzali do starostlivosti viac detí. „Dostali sa niekedy až na úroveň životného minima,“ povedala. Pani Jarmila s tým súhlasí: „Príspevky pomohli, ale celkom určite to nebolo tak, že by na tom rodina zarobila.“ Podľa nej sa žiadny náhradný rodič nemôže spoliehať len na štátne príspevky. „Pre istotu som robila aj ja,“ odvetila na otázku, ako to vyriešila jej rodina. Dôvody, prečo si aj za týchto okolností brali náhradné rodiny deti do opatery, sú podľa Petríkovej rôzne: „Veľkú skupinu tvoria ľudia, ktorí nemohli mať vlastné deti, a takto uspokojili svoju potrebu byť rodičom,“ vysvetlila. Náhradnými rodičmi sú tiež často ľudia, ktorým už odrástli deti a cítia syndróm „prázdneho hniezda - to je prípad pani Jarmily. „Sú však tiež rodičia, ktorí si k vlastným deťom vezmú ďalšie do náhradnej rodičovskej starostlivosti. „V žiadnom prípade za tým nie sú finančné výhody, a nebude to tak ani po zvýšení príspevkov,“ tvrdí Petríková. 

Alena Gottweisová