Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

13. októbra 2019

Originálny spisovateľ Alfonz Bednár sa narodil pred 105 rokmi



Archívna snímka prozaika Alfonza Bednára



Zdieľať
Archívna snímka prozaika Alfonza Bednára Foto: TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Rečotechna vtedy už neexistovala, už bola zrušená, preto som nariadil všetkým jej odštepným závodom, aby ošúchané slovo "samozrejmosť" zrušili a aby zaviedli nové slovo, sväté slovo "portvišnosť", "portvišný", a tak ďalej, a tak ďalej... Veta, ktorá by sa hodila k avantgardnému či surrealistickému autorovi, pochádza z románu Za hrsť drobných III. Alfonza Bednára. Hoci je spisovateľ často zaškatuľkovaný ako tvorca románu Sklený vrch reflektujúceho tému Slovenského národného povstania, patril k najoriginálnejším prozaikom druhej polovice 20. storočia. Podľa jeho predlohy vznikol aj kultový slovenský film Slnko v sieti. V nedeľu 13. októbra uplynie 105 rokov od jeho narodenia.


Alfonz Bednár sa narodil 13. októbra 1914 (niektoré zdroje uvádzajú 19. október) v Rožnovej Neporadzi (teraz Neporadza). Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte v Prahe (1934 – 1938) a v Bratislave (1938 – 1940). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 takmer dvadsať rokov pôsobil ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave.

Do literatúry vstúpil Alfonz Bednár zbierkami pre deti Strom (1949), Márne chúťky na pochúťky (1950), no predovšetkým románom Sklený vrch (1954), ktorý reflektuje tému SNP z vtedy neobvyklého uhla pohľadu. Spisovateľ Anton Baláž o tomto diele napísal: "Bednár dovtedy striktne spoločensky determinovaného hrdinu nahradil hrdinom s individuálnym a navyše tragickým osudom. Román získal nezvyčajný čitateľský ohlas nielen vďaka Bednárovej autorskej odvahe, ale aj preto, lebo prišiel s novými výstavbovými prostriedkami do slovenskej prózy: sujet s 'tajomstvom', striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy."

Bednár zobrazil temné, pudové stránky v človeku. Na výčitky, ktoré mu adresovali, odpovedal slovami: "Neviem o takej dejinnej udalosti, ktorú by nesprevádzala špina, krv a des a z ktorej by sa človek nevymaňoval za nesmiernych útrap, veľmi namáhavo a veľmi pomaly k tomu, aby bol hoden byť nazývaný človekom."

Tematiku SNP Bednár rozvíja aj v novelách Hodiny a minúty (1956) a Cudzí (1960). Román Hromový zub (1964) mal byť prvou časťou románového cyklu Role. Jeho pokračovanie Deravý dukát, po zásahu cenzúry vyšlo až po autorovej smrti v roku 1992 ako súčasť cyklu Role I-IV.

V druhej polovici 60. rokov 20. storočia sa Bednár začal orientovať na súčasnosť, čoho príkladom je humoristicko-kritický román Balkón bol privysoko (1968).

Groteskno-parodický obraz súčasnej spoločnosti s prvkami absurdity a čierneho humoru podal v trilógii Za hrsť drobných I.-III. (1970, 1974, 1981), ktorej rozprávačom je pes Filip. Metafora "rozvojovej planéty Tryfé", na ktorej sa Filip ocitne ako vládca po opustení pozemského života, bola výstižným vyobrazením totalitného systému – natoľko sofistikovaným, že román vôbec mohol vyjsť:

"Musím vám pripomenúť, kolegovia moji, že keď som na planéte Tryfé musel (musel?, nemusel), slovom, keď som tam zlikvidoval Tryfémaniek vyše dvoch miliárd, k tomu i dosť Tryfémanov, nechal som nažive len tie peknejšie, to je samozrejmé." "A čo deti? Chlapci? Dievčatá? Deti som nelikvidoval, to našinec nerobí - to len kde-tu na Zemi robia ľudia, likvidujú ich hladom i zbraňou. Deti som vyhnal, dalo by sa povedať, k dospelosti, v momente z nich vyrástli chlapi a ženy a potom som s nimi naložil ako s dospelými."

K neskorším autorovým prózam patria romány Ako sme sušili bielizeň (1985), Výpoveď (1986), Ad revidendum gemini (1988) a Osamelý havran (1989). Posmrtne mu vyšiel románom Veniec na tanieri (1993). Jeho dcéra Katarína vydala šesť rokov po otcovej smrti knihu Z rozhovorov, ktorá má autobiografickú hodnotu.

Alfonz Bednár prekladal britských a amerických spisovateľov. Je autorom viacerých televíznych a filmových scenárov, z ktorých najznámejší je film Slnko v sieti (1962), ktorý nakrútil režisér Štefan Uher, podobne ako snímky Organ (1963) a Tri dcéry (1966). Tieto diela stáli pri zrode moderného slovenského filmu na začiatku 60. rokov 20. storočia. Bednár je tiež autorom televíznej inscenácie Ráno pod mesiacom (Miloslav Luther, 1980) a scenára divácky úspešného televízneho seriálu Moje kone vrané (Štefan Uher, 1980).

Alfonz Bednár zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave. Britský literárny vedec Alfred Thomas o ňom napísal: "V slovenskej a českej literatúre zriedka nájdeme také sebaisté narábanie s materiálom imaginácie a takú lyricko-epickú šírku. Práve autorova schopnosť zjednotiť rôzne tvorivé postupy tvoria rámec jeho videnia sveta v celej jeho filozofickej zložitosti."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pred 125 rokmi sa narodil Karel Plicka, kronikár slovenského folklóru
<< predchádzajúci článok
Bohdalová vyzdvihla na pohrebe Gottove vlastnosti i ľudskosť

Originálny spisovateľ Alfonz Bednár sa narodil pred 105 rokmi - diskusné fórum čitateľov