Recenzia: Ostrov mŕtvych v Divadle Aréna ponúka istotu, že divadelné umenie na Slovensku má nádej na prežitie
Dve línie a dve podstaty, rovnako rozdielne ako i podobné. Dva príbehy. V oboch pozeráme v ústrety približujúcej sa stene s nápisom Smrť.
Oba sa odohrávajú v kruhu známych, jeden na hrade, druhý v L.A..
Reč je o inscenácii Ostrov mŕtvych, ktorá vznikla v rámci spolupráce VŠMU a Divadla Aréna. Premiéru mala v Štúdiu LOFT Divadla Aréna 29.4. 2025.
Ak sa pre ňu rozhodnete, ocitnete sa v komornom priestore, a po spočiatku rozpačitom pocite a vsúvaní jednej kocky do druhej si v mysli pomaly vytvoríte skladačku dvoch paralelných príbehov zo zdanlivo úplne rozdielnych svetov.
Zúbok alias komorník hradu (Marek Lupták) vás ale popremosťuje oboma tragédiami. Plnými humoru, ako aj dobre zvolenej situačnej komiky, hoci ešte kde tu subtilnejšieho a "časom neopracovaného" hereckého prejavu poslucháčov magisterského a doktorandského štúdia na VŠMU.
Ktorí si však zvolili dielo, kde nie je jednoduché vždy zachovať kompaktnosť a pri dvojení postáv stálu hereckú polohu každej z nich.

Tím umelcov pochádza z hereckého ročníka Táne Pauhofovej a Ľuboša Kostelného, prizvaná bola autorka textu Ivana Kováčiková, réžiu mal Matej Trnovec pod pedagogickým vedením Rastislava Balleka, ktorého spolupráca s Divadlom Aréna trvá už niekoľko rokov.
„Hracou plochou“ nazvali tvorcovia príbeh hororu s kriminálnou zápletkou. Na tomto maliarskom plátne inscenácie sa vhĺbia úvahy, a to úvahy o blízkom ako i ďalekom. Ale najmä o tom, ako cez túto priepasť v tele povrazolezca bez istenia a možnosti reparátu, do tej záverečnej plošiny bezpečne prísť. Pretože, predstavenie samotné „humorným rozprávaním“ o možnom blízkom začína, ale i o istom ďalekom, končí.
Minimálne sa teda darí mladým umelcom donútiť prítomného uvažovať o tom, „čo by bolo, keby…“.
Predstavme si osud človeka ako ucho ihly a cestu nášho života ako niť, ktorú máme doň navliecť. Je teda rozdiel, ak niť navliekame s trasúcimi sa rukami, alebo s istotou.

Uvažovať o zámere mladých umelcov môžeme z viacerých uhlov pohľadu, no za to, že si zvolili veľké sústo, ktoré aj so cťou zvládli, im patrí vďaka. Presvedčiť sa o tom, už musí ísť každý návštevník Ostrova mŕtvych do Štúdia LOFT v Divadle Aréna sám.
Tvorcovia
Autor, Hudobná dramaturgia Ivana Kováčiková
Réžia Matej Trnovec
Úprava Sami Furmánek, Matej Trnovec
Dramaturgia Ivana Kováčiková, Sami Furmánek
Scéna Dominika Katonová
Kostýmy Daniela Mesárošová
Hudba Juraj Bolf, Márk Mezőszállási
Svetelný dizajn Dominika Katonová, Matej Trnovec
Produkcia Emma Vašková, Tomáš Daniel Plecháč
Hrajú
Mia / Sira Anna Magdaléna Hroboňová
Hlas / Vták smrti / Charlie Filip Pavuk
Marily / Jane Kristína Koblišková
Daniel / William Adam Hilek
Doktor Webster / Nick Márk Mezőszállási
Zúbok / Komorník Marek Lupták
Autor recenzie: Jana Jurkovičová
Foto: Bara Podola
Súvisiace články
Recenzia: Panna z Černého mora v Divadle Aréna pripúta do sedadla v hľadisku dieťa i dospelého
Spolupráca Divadla Aréna v koprodukcii s Dezorzovým lútkovým divadlom a bakalárskym ročníkom bábkoherectva VŠMU za finančnej podpory Fondu na podporu umenia prináša do areálu divadla, ktorý sa stane na ten čas nevšedným a tajomným legendu, povesť ale i rozprávku v jednom s názvom Panna z Černého mora.
Premiéru malo predstavenie v Divadle Aréna pred Vianocami v minulom roku. Hirošima, moja láska, napĺňa nielen hľadisko divadla, pohládza, ale aj budí.
Recenzia: Krvavá svadba v SND ponúka cestu k jasu
Činoherné predstavenie Krvavá svadba odpremiérovalo Slovenské národné divadlo minulý rok v novembri.
Recenzia: Vtedy sa nám slovo Stanislava Štepku stane zrozumiteľnejším, keď spomalíme
V novembri minulého roku uviedlo Radošinské naivné divadlo premiéru hry Stanislava Štepku s názvom Ako sme sa hľadali a podtitulom Správa z hlavnej cesty.
Recenzia: Malé ženy v SND tryskom čistej vody prehlušujú zvuk padajúcich striel dneška
Malé ženy od Louisy May Alcottovej v divadelnej adaptácii a dramatizácii Mariána Amslera pod dramaturgickým vedením Dariny Abrahámovej, strhli takpovediac lavínu. Činohra SND nimi ponúkla divákovi konečne pocit. A, majú vypredané...
Recenzia: Po Akcii B v SND určite mlčať nezostaneme, ba čo viac, nájdeme poéziu
Slovenské národné divadlo uviedlo na javisku Modrého salóna v marci premiéru inscenácie Akcia B- rozprávanie o mlčaní.
Recenzia - komentár: Nedajme Jánošíkovi v nás zahynúť
Jááánošííík po tristo rokoch Radošinského naivného divadla prináša omilostenie. A to od sveta zverstiev, ktoré sme si schopní sami sebe spôsobovať. Môžeme teda tisíc ráz denne ďakovať takým ľuďom ako je Stanislav Štepka a jeho tím.
RECENZIA: Aj egomaniak je len človek, presviedčajú v SND
Prinášame vám recenziu na inscenáciu Pohreb alebo svadba - čo skôr? zo Slovenského národného divadla.
Recenzia: Inscenácia Štvorec prerazí mýty a vráti všetko na začiatok
Po trauenmarši na javisku SND v Projekte 1918, a napriek nemu, Múza SND neopustila, a verím tomu, že ani žiadna duša zosnulého umelca, ktorej láska javisko prvej činohernej scény svojho času obohacovala svojou prítomnosťou, neodišla z neho so sklamaním. A zostáva minimálne pamiatka na ňu v každom divákovi.
Recenzia: Vysoká škola diváckeho umenia v SND ponúka interaktívne divadlo
Činohra SND uviedla na scéne svojho Štúdia nedávno premiéru divadelnej hry Istvána Tásnádiho Vysoká škola diváckeho umenia.
Prečítajte si tiež
- Dončič jedenástykrát v kariére pokoril hranicu 50 bodov, LA Lakers zdolali Portland
- Fico spochybnil referendum o vstupe do EÚ. Gröhling hovorí o blúznení, Jurík o vymývaní mozgov
- Obor Porzingis pre zdravotné problémy dočasne opúšťa zámorskú NBA
- Taliansky minister tvrdí, že ho napadli hackeri. Jeho osobné údaje zverejnili na dark webe
- S prezutím nečakajte na prvý sneh. Čo vodičom prikazuje zákon a vyhláška?