Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

04. júla 2011

Rozhovor: Ferko Kovár stále verí v dobro človeka



Doktor Slávik, alebo František Kovár patrí medzi tých umelcov, ktorí veria v prvom rade v dušu a dobro človeka.



Zdieľať
František Kovár Ak ho spoznáte, zrazu zistíte, že sa dá myslieť aj v pozitívnom duchu a viere v toho druhého, čo dnes mnohým ľuďom chýba. Stvárnil veľa postáv, a vôbec nie len tých pozitívnych. Veľmi často je jeho sila hlasu a imaginácia negatívneho charakteru využívaná v dabingu.
 
 
Pán Kovár. Máte za sebou opäť jednu krásnu sezónu. Čo vás čaká v lete...
 
Pravdepodobne bude Ordinácia..., potom dorábky dabingov, ale priehrštie voľného času budem napĺňať lenivosťou a radosťou z lenivosti... S vnučkami sa chystáme do Dudiniec, potom budeme aj s Dávidkom a moja nevesta má v auguste termín, a tomu sme aj prispôsobili leto. Ku koncu ešte ideme niekam na týždeň, aby sme sa pozviechali. No,a v garáži sa mi nakopili veci, na ktoré nebol čas... Mám na to taký systém, chodím do Ikey a nakupujem krabice, ale tých je stále viac, tak s tým tiež treba niečo urobiť. A, ešte, dúfam, že budú rásť aj hríby...
 
Vy ste jeden z mála, kto má priestor tak v divadle, ako aj na televíznej obrazovke...
 
Tradične sa teším, keď mi pošlú scenár z Ordinácie. Ten seriál odštartoval časť mojej tv- kariéry znovu po rokoch, a potom Dr. Ludsky, postava alzheimerika ...Uvidíme, ako bude pokračovať Ordinácia, zatiaľ spolu so Zuzkou Kronerovou fungujeme, a čo bude ďalej...Potom sú tu viaceré dabingové príležitosti...
 
Dokonca ste sa vrátili na dosky Malej scény po rokoch. Aký to bol pocit?
 
To bola zaujímavá príležitosť. Predstavenie Posledné mesiace pripravilo združenie Sonet s pani dramaturgičkou Liptákovou a réžiu mal Miro Košický. Toto predstavenie hral aj Marcello Mastroiani a moja postava bola veľmi zaujímavá. Hráme predstavenie hodinu a pol bez pauzy . A ešte zostanem pri divadle, pretože na domovskej scéne skúšame Koniec indiánskeho leta a premiéra bude v septembri...
 
Bol to akýsi návrat „domov“...na Malú scénu?
 
Všetky spomienky ako diváka a herca sa zliali do jednej...Nazval by som, ako keď človek príde na miesto detstva a zrazu z vecí, ktoré tam zostali, na vás hovorí história a človek je zaskočený...Tam boli úžasné inscenácie, fantastická generácia, herci, režiséri. Som vďačný Jankovi Kronerovi, že sa o to divadlo postaral.
 
Boli ste tam vlastne akási trojgenerácia...Vy, Lucia Lapišáková a ešte mladší Přemek Boublík...Aká bola atmosféra?
 
Ja veľmi rád robím s mladými ľuďmi, sú dynamickí a prinášajú nové. Rešpektujeme sa a všetko prebehlo bez výkyvov emócii, nič rušivé sa nevyskytlo , bolo to príjemné obdobie..
 
Podľa čoho si vyberáte rolu, dabing, prácu...
 
Niekedy, keď herec ide do sólovky, ktorú ani nepoznáme... Keď je to herec, ktorého robievam, alebo seriály...Tak to prijmem. Teraz som robil napríklad telenovelu, dvojúlohu, ten herec to tak dobre hral, že som bol vďačný a bolo to pre mňa prínosom... Je to teda príjemná práca.
 
A rozhlas?
 
Robí sa málo. A, čo sa týka TV, mám veľmi rád dokumenty, pretože mapujú súčasnosť a reflektujú ju...Môžem sa stretnúť so zaujímavými ľuďmi a vnútorne ma naštartujú. Videl som film o generálovi letectva. On toľko zažil, zostrelili ho a jeho osud bol taký obohacujúci pre mňa...Povedal som si, tak, toto je chlap. Je veľa vecí, ktoré sa môžu stať vzorom. Rozhlas je rýchly, nestojí to veľa peňazí...
 
V čo musí človek veriť a čo očakávať, aby si zachoval vieru v druhého, tak, ako vy?
 
Musíte mať aj príležitosti, kde to uplatniť. Každý deň sú situácie, kde sa môžete rozhodnúť. Naša profesia tým, že načierame do problémov, ideme do súkromia a odhaľujeme vnútro, vytvára komunitu, kde si váži navzájom jeden druhého a máme odžitý život v situáciách, ktorý napĺňame večer čo večer a nie je to ľahké. Vydávame veľa energie a môžeme sa stať aj terčom kritiky. Toto prináša so sebou kvalitu života a veľmi si vážim týchto ľudí a má to vplyv aj na to, ako sa naladím. Na mnohých sa teším,iste, v popredí   je rodina a aj mnohí ľudia, s ktorými ma život dal dokopy..Minule sme hrali napríklad Večeru, každý tam má peknú hereckú príležitosť, to bolo tak dobré predstavenie, bol silný ohlas divákov...   Iste sú dôležité aj materiálne veci, ale predovšetkým zdravie.
 
Zahrali ste v živote aj postavu, ktorú ste neskôr našli vo svojom vlastnom živote, skúsenosti a mohli ju použiť, presnejšie, reakciu na situáciu?
 
Áno. V herectve čerpáte buď z vlastných skúseností, vkladáte z nažitého, ale niekedy sa stane opak, že máte situáciu na javisku a ona sa potom odohrá v živote a poviete si, že to ani pravda nie je...keď je to také identické...Mal som veľa takých postáv, napríklad Krehká rovnováha, Mačka na ropzpálenej plechovej streche...Ujo Váňa, Večera, Posledné mesiace...Je ich veľa, ani si na všetky nespomeniem... Je to zaujímavé, keď sa potom človek stretne s divákmi, ktorí sú vám vďační a mnohé z vašich postáv vám pripomenú...

Autor: Jana Horváthová, Foto: Martin Črep

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Vladimír Kobielsky: "Improvizácia má presne stanovené miesta a dodržiava sa." (30. 6. 2011)
 Rozhovor: Krehké žieňa s jasným úsmevom dokáže zahrať nielen sebe vlastné charaktery - Zuzana Porubjaková (17. 6. 2011)
 Rozhovor: Herečka Alena Michalidesová miluje humor (3. 6. 2011)
 Rozhovor: „Nový názov, príjemný rok pôsobenia a novátorské vízie“, asi takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Ticha a spol. (2. 6. 2011)
 Chorea Slovaca nesie pečať mladej krvi a talentu (13. 5. 2011)
 Rozhovor: „Marián Geišberg dokáže o veciach otvorene rozprávať“ (6. 5. 2011)
 Rozhovor: Darina Abrahámová, herečka a dramaturgička s človečenskou tvárou (28. 4. 2011)
 Rozhovor: Dni Astorky v Prahe dopadli nad očakávania (22. 4. 2011)
 Rozhovor: Roman Pomajbo - konštanta optimiznu a dobrej nálady (16. 4. 2011)
 Rozhovor: Ján Koleník dokáže zahrať tak drsňáka, ako aj svätého (9. 4. 2011)



nasledujúci článok >>
Jason Derülo obhájil prvenstvo v singlovom rebríčku
<< predchádzajúci článok
Kocúr v čižmách pritiahol do Bojníc tisíce návštevníkov