Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

17. júna 2011

Rozhovor: Krehké žieňa s jasným úsmevom dokáže zahrať nielen sebe vlastné charaktery - Zuzana Porubjaková



Zuzana Porubjaková, krásna a temperamentná herečka, v civile s nevinným zjavom.



Zdieľať
Zuzana Porubjaková V Ordinácii v Ružovej záhrade stvárňuje “opiercingovanú pipenku” úplne opačného naturelu, ako je ona sama. Toto krehké žieňa stojí za dabingovým mikrofónom už od svojich dvanástich rokov a jej hlas je známy väčšine ľuďí. Je dievčenský, no má svoje čaro. Túto mladú ženu ste videli v sitcome Priateľky ako bláznivú a milú dizajnérku nehtov, ako aj v seriáli Odsúdené. Netreba ju preto predstavovať, či skôr, naopak, treba, pretože z môjho pohľadu je Zuzana Porubjaková jeden správny a “/ne/obyčajný” človek a na nič sa nehrá.
 
Zuzka, si z umeleckej rodiny a umenie, tak divadelné, ako aj filmové s tebou kráča od detstva. Začínala si v Gongu…
Najskôr som pôsobila u Sašky Skořepovej a jej dcéry Janky, čo bolo pre mňa to najhlbšie a zachovalo sa to vo mne ešte z čias základnej školy. Mám to stále hlboko v duši, a spomínam na to veľmi pekne… Potom sme chodili cez leto na sústredenia so spomínaným Gongom, kde som mala rôzne zážitky, bolo tam divadlo hrou…Divadlo bolo pre mňa už vtedy životom, preto som ho aj nazývala - Živadlo. Boli tam fantastickí ľudia, s ktorými sa stretávame dodnes…


Potom si dostala ponuku, respektíve, uspela si na prijímacích pohovoroch na VŠMU, ale rovnako aj v Prahe. Čo rozhodlo, že si zostala doma na Slovensku, pretože, práve naopak, všetci talentovaní mladí ľudia odchádzajú skôr tam?
Ja ani neviem, rozhodovala som sa emotívne…Racio hralo určite tiež svoju úlohu, ale keď šlo o životné rozhodnutie… Stále som racionálne myslela na Prahu, stačil mi však jeden impulz, keď sme raz s kamarátmi sedeli v kaviarni a rozprávali sa, zrazu prišlo rozhodnutie pre Bratislavu, bol to vždy taký môj sen…

Nastúpila si teda na VŠMU. Ja mám veľakrát pocit, že predstavenia v škole dýchajú niečím nezvyčajným, že v profi divadle sa potom táto energia vytráca...
 Možno nie sú tak kvalitné, ale entuziazmus a viera v poslanie je u študentov tak silná, že niekedy aj slabšie predstavenie s neskúseným režisérom študentom, je možno silnejsie a viac osloví toho diváka... Na škole vznikali predstavenia, ktoré by pretromfli aj mnohé hry v kamenných divadlách.

Stratilo sa to teda aj z teba?
Ja som bola po škole rok v Nitre, stále som dochádzala. Napriek úžasným ľuďom som zistila, že tam nie je moje miesto, Mám však to šťastie, že robím často v GUnaGU, čo je také uvoľnenie, veselé, hravé a divák príde preto, lebo sa teší a chce sa zasmiať…Oproti kamenným, kam diváci často prídu s myšlienkou, no ukážte sa, čo budem môcť ohovoriť…

Pokračuješ v sľapajach svojej maminy Dariny Abrahámovej. Mám pocit, že máte veľa spoločného...
Máme spoločnú energiu a temperament. Mama je temperamentnejšia, no nevnímam ju ako herečku, ale ako dramaturgičku možno práve preto, že nemusí s nikým súťažiť,herectvo je jej hobby. Ja milujem divadlo zo stránky hereckej a zostanem pri ňom…

Si zaujímavý typ ženy, pekná, no nezvyčajná s jemnosťou v hlase...Kto po tebe najčastejšie siaha v oblasti filmu...
Naposledy som natočila Nedodržaný sľub so židovskou tematikou, teraz s Kubom Kronerom film Love, ktorý bude v septembri v kinách. Bola to zábava, točila som so speváčkou Tinou,je to veselá kopa mladých ľudí, nakopili sa mi teraz najmä študentské filmy…

Tvoj priateľ nie je z oblasti umenia...Je žiarlivý?
Ja si myslím, že nie je. Jeho škola, ktorú teraz skončil, aplikovanú psychológiu, je menej obyčajná, ako naše povolanie. Je tak zdravo žiarlivý... Vie, že keď sa objímem s hercom, nič necítim. Je však pravda, že ja som zatiaľ nemala také veľmi vášnivé scény, a ak , tak väčšinou s kamošmi, ktorých poznám roky a potom sme sa spoločne aj s priateľom na tom bavili..

Ak by si sa mala znovu rozhodnúť - Praha, alebo Bratislava?
Je to ťažké, som na voľnej nohe, spoznávam sa a vyhraňujem si princípy, ale jedno viem, že divadlo je pre mňa najviac. V Čechách, čo sa týka filmu, je to úžasné, no pokiaľ ide o divadlo, mala by som problém s jazykom. Oni počujú prízvuk a sú schopní to povedať aj po desiatich rokoch pôsobenia v Čechách . Mne to nevadí, ak má niekto iný prízvuk, ale bola by som smutná... Tu mi to príde z hľadiska štýlu herectva bližšie, a som tu doma.

Autor: Jana Horváthová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Herečka Alena Michalidesová miluje humor (3. 6. 2011)
 Rozhovor: „Nový názov, príjemný rok pôsobenia a novátorské vízie“, asi takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Ticha a spol. (2. 6. 2011)
 Chorea Slovaca nesie pečať mladej krvi a talentu (13. 5. 2011)
 Rozhovor: „Marián Geišberg dokáže o veciach otvorene rozprávať“ (6. 5. 2011)
 Rozhovor: Darina Abrahámová, herečka a dramaturgička s človečenskou tvárou (28. 4. 2011)
 Rozhovor: Dni Astorky v Prahe dopadli nad očakávania (22. 4. 2011)
 Rozhovor: Roman Pomajbo - konštanta optimiznu a dobrej nálady (16. 4. 2011)
 Rozhovor: Ján Koleník dokáže zahrať tak drsňáka, ako aj svätého (9. 4. 2011)
 Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči (8. 4. 2011)
 Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich (4. 4. 2011)



nasledujúci článok >>
FORBES: Minulý rok v hudobnom priemysle najviac zarobili U2
<< predchádzajúci článok
Tržby štvrtých Pirátov Karibiku sa blížia k miliarde dolárov