Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

03. júna 2011

Rozhovor: Herečka Alena Michalidesová miluje humor



Alena Michalidesová je nielen tvárna osobnosť, ktorá svoje herecké umenie venuje deťom, ale aj dospelým.



Zdieľať
Alena Michalidesová Svoje pôsobisko má na niekoľkých divadelných scénach, ale aj za dabingovým mikrofónom. Viac o nej a jej práci nám napovie nasledujúci rozhovoru, no ak sa chcete presvedčiť o týchto slovách Divadlo Úsmev vás rado privíta vo svojom pôsobisku.


Vídame Vás pravidelne hrať v divadle Lode Adyho Hajdu... , deti spievajú s hercami pesničky z knižky a CD: Veľkí herci malým deťom a päť klaunov „ v podpalubí“ rozosmieva deti i dospelých ...
 
... Mám dobrý pocit, keď sa deti smejú, prežívajú v divadle veselé príbehy a vnímajú hudbu s pesničkami. Pri klauniádach vnímame aj úsmevy rodičov, ktorí „poočku“ sledujú radosť svojich miláčikov a sami sa stávajú na chvíľu deťmi. 
 
Divadlo ÚSMEV, pôsobiace vo vašej réžii v Istropolise, malo v repertoári klauniády i tituly pre deti ...
...
Je to žáner ktorý sme si obľúbili už ako deti, klauni mohli „všetko“, boli nešikovní, múdri i slobodní vo vynaliezavosti, museli sa vždy dostať „spod úderu kladiva“, to riešia i deti. S úsmevom to ide ľahšie. V divadle sme mali skvelých, mysliacich komikov – klaunov, tak vznikla verzia Snehulienky (vyše 3OO repríz). Neskôr to bola Popoluška, Dorotka, Kde bolo..., O psíčkoch a mačičkách a ďalšie... Múdrosť v rozprávke je stále kultom, ak je spojená s humorom a poéziou , zanecháva to hlboký zážitok v deťoch i v dospelých.
 
So študentským divadlom ste vytvorili inscenácie, ktoré videli diváci Slovenska, Čiech ale i zahraniční diváci, aké ste mali dojmy?
 
Domáci divák nás prijímal ako divadlo pohybu, gagu, absurdného humoru a karikatúry. Spontánny prejav mladých vyvolával vždy v sále vzácnu energiu. Tvorili sme vlastné autorské inscenácie. Prispôsobovali sme si texty Ľ. Feldeka, M.Válka a  divák s porozumením reagoval aj na W. Shakespeara, Mrožeka, Čapkovcov... Bolo vzrušujúce sledovať na festivaloch a neskôr i workshopoch reakcie zahraničných divadelníkov a divákov, tvoriť s nimi. Naše inscenácie Cisárove nové šaty, Zem-guľa či Zo života hmyzu mali silný ohlas v Nemecku, Rakúsku, Dánsku, Francúzsku, zaujímavý aplauz – dupot so sprievodným špalierom sme zažili v Japonsku.     
 
 
Ste herečkaúčinkovali ste v ND, Poetickej scéne , Divadle,.A.Bagara v Nitre, RND, ale diváci Vás spoznali už v rokoch štúdia na VŠMU v titulnej postave vo filme Smoliari (prvý slovenský muzikál)...
 
... Chichi, film je zaradený ako „film pre pamätníkov“.
 
Mali ste tvorivý život počas účinkovania v divadlách, ste filmovali a počujeme Vás aj v dabingu ...
 
V divadlách som účinkovala so vzácnymi hercami. Vo filmoch a televíznych inscenáciách: Chlapec z majera, Slávne dievčatko, Sladké bezvládie, Pélleas a Melisanda, Zimní kúzelníci a ďalších som získavala nové skúsenosti v  hereckej tvorbe. V dabingu som „prepožičala“ svoj hlas v seriáli  Doktorka Quinnová, či  postave Alžbetky vo filme Perinbaba a ďalším. 
 
V roku 1990 ste začali pôsobiť ako pedagóg hereckej tvorby, umeleckého prednesu a pantomímy na Konzervatóriu v Bratislave,   čo to pre Vás znamenalo?
 
Predtým som pracovala na sebe, kooperovala som s režisérmi. Pri práci s mladými adeptmi herectva som viac vnímala ich talent a rozvíjala ho. Bola v tom veľká zodpovednosť. Neskôr som sa stretla s mojimi žiakmi na javisku, či pri mikrofóne. Stali sa mojimi kolegami. Konzervatoristi účinkovali v inscenáciách divadla Úsmev.
 
Ktorí to boli?
 
Spomeniem niektorých : Kristína Turjanová, Zuzana Norisová , Ondrej Kovaľ, Marián
Labuda ml.,Erik Peťovský...
 
S dvomi z nich hráte aj v súčasnosti ?
 
Áno. Je to zvláštna situácia V čase, keď s Úsmevom začal spolupracovať režisér Peter Scherhaufer, Majo a Erik si som mnou zahrali ako čerství absolventi konzervatória a teraz sme sa znovu stretli a hráme v jeho inscenácii Pelikáni v pustatine, je to skvelá tragikomédia a všetci v nej podávame zrelé výkony. Hráme ju pre dospelých, v divadle Loď Adyho Hajdu...     
 
Režisér Peter Scherhaufer bol jedným zo zakladateľov Divadla Husa na provázku v Brne ako ste sa s ním stretli ?
 
Peter bol rodený Bratislavčan a rád spolupracoval so slovenskými divadelníkmi. Manžel bol v tom čase dramaturgom v Istropolise, kde často hosťovalo i Divadlo na provázku. Peter sa dal nahovoriť a tak som si zahrala v jeho réžii v inscenáciách: Bosorák, v klauniáde AM a EA (B.Polívku), Pelikáni v pustatine, Pirueta, nedokončená klauniáda Strašidielka a Katyňa...Peter Scherhaufer vtedy „odišiel“od nás.
 
Veľa pre Vás znamenal..
 
...pre veľa divadelníkov. Bol nielen režisérskou osobnosťou, bol aj mojim učiteľom a experimentátorom v divadle, priateľom, vďaka nemu môžem veľa odovzdávať aj svojim študentom.
 
Pribudli k nim i ďalší, pôsobíte ako pedagóg tvorivosti na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre ...
 
Po Petrovom „odchode“ ma oslovili z Pedagogickej fakulty UKF, že zakladajú odbor hudobno-dramatického umenia. Mám za sebou šesť rokov práce s vysokoškolákmi, stretávam sa s talentovanými, tvorivými mladými ľuďmi, vytvárame spoločne divadelné projekty.
 
Ako vnímate kultúrne a študentské prostredie Nitry popri pôsobení v Bratislave ?
 
V Nitre ako v Bratislave je silné kultúrne zázemie divadelníkov, ktoré tvoria i študenti. Veľké množstvo z nich si odnáša skúsenosti zo štúdia do miest po celom Slovensku. Ich tvorivosť a talent budú ovplyvňovať šírenie divadelného média a kvalitu kultúrneho života v ich pôsobiskách.
 
 
Čo znamená pre Vás tvorba?
 
V  tvorbe vidím prejav vnútornej slobody, vzrušenia z objavovania a radosť z reakcie diváka...

Autor: Jana Horváthová  Foto: C.Bachratý

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: „Nový názov, príjemný rok pôsobenia a novátorské vízie“, asi takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Ticha a spol. (2. 6. 2011)
 Chorea Slovaca nesie pečať mladej krvi a talentu (13. 5. 2011)
 Rozhovor: „Marián Geišberg dokáže o veciach otvorene rozprávať“ (6. 5. 2011)
 Rozhovor: Darina Abrahámová, herečka a dramaturgička s človečenskou tvárou (28. 4. 2011)
 Rozhovor: Dni Astorky v Prahe dopadli nad očakávania (22. 4. 2011)
 Rozhovor: Roman Pomajbo - konštanta optimiznu a dobrej nálady (16. 4. 2011)
 Rozhovor: Ján Koleník dokáže zahrať tak drsňáka, ako aj svätého (9. 4. 2011)
 Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči (8. 4. 2011)
 Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich (4. 4. 2011)
 Rozhovor: Príbeh z ulice II. už nie je manifest (29. 3. 2011)



nasledujúci článok >>
Bratislavský kraj čaká niekoľko dopravných uzávierok
<< predchádzajúci článok
Unikátny Marc Chagall v RIVER GALLERY