Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

12. novembra 2011

Rozhovor: Izrafel je anjelom múzických ľudí



November je nie náhodou pamätným mesiacom a ten sedemnásty deň v ňom si priam pýta akúsi reflexiu. Takto poňali aj svoj dramaturgický plán a dátum premiéry 20. november tvorcovia...



Zdieľať
Izrafel .... domáci i hostia v divadle Tichoaspol..Izrafel, predstavenie, je akýmsi ponorom do duše básnikov, autorov, Jána Ondruša, Miloša Janouška a Ivana Koleniča. Smer, ktorým sa divadlo profiluje je divadlo poézie, čiže aj tu je táto forma zachovaná. Réžie sa ujal Robo Horňák. V predstavení účinkujú Judita Hansman, Dano Heriban, Pavol Plevčík a Michal János. K predstaveniu sa vyjadril režisér, ktorý patrí aj medzi špičky rozhlasovej réžie, Róbert Horňák.
 
Pozerať sa na dobu, keď bolo všetko inak, no človek bol taký istý ako

dnes, nie je jednoduché. Zvlášť, ak sa musel kedysi prispôsobovať... Alebo sa mýlim?
 
Modelov správania sa „za boľševika“ bolo niekoľko. Od absolútnej lojálnosti, cez iný život doma a iný v zamestnaní až po undergroundovú revoltu. Vyrastal som v úžasnej rodine, kde základné hodnoty boli jasne dané, s vedomím, že každé individuálne snaženie bude raz konfrontované s realitou. Tvrdohlavosť a slušnosť.
 
Je teda inscenácia vypovedaním všetkého, čo ste vtedy vy a „kolegovia básnici“
nesmeli. Prispeje to k akejsi katarzii?
 
Ja som svoj dospelácky a profesný život začal až po Nežnej. Netrúfam si hovoriť za ľudí, ktorí skutočne nesmeli. Inscenácia Izrafel alebo cúvanie do pamäti určite nezachytí „všetko, čo sme nesmeli“, ale dúfam, že naznačí hlavne to, čo chceme dnes.
 
Aj Divadelná Nitra niesla tému Nežnej revolúcie a čias po... Je to
náhoda, že sa zrazu ľudia akosi otáčajú do minulosti? A, predsalen, bolo všetko
"iba zlé"?
 
Verím, že každý pokus o návrat do minulosti, do seba, je veľmi dôležitý a katarzný.
Za boľševika bolo jasné, ktorí sú tí zlí ( a skutočne boli!!!!!). Preto byť dobrým nebolo až také ťažké, stačilo nepatriť medzi nich. Po Nežnej a dnes, chvalabohu, toto hodnotové zjednodušenie neplatí. No hľadanie seba samého je o to ťažšie.
A či bolo všetko iba zlé ? Prežité individuálne ľudské osudy so všetkým, čo k nim patrí, sú v ktorejkoľvek dobe jedinečné a nádherné.
 

Ako vyzerá splastičnenie poézie individualít, tak osobitých a silných
ako sú autori z Izrafela?
 
Príďte sa pozrieť na predstavenie. Mimochodom Ján Ondruš. koľko našincov aspoň raz v živote počulo meno tohto básnika, ktorý patrí medzi absolútnu špičku slovenskej a svetovej poézie. ...ešte dlho sa bude nad Tatrou blýskať.....
 
 
 
Mnohí čitatelia pozvanie prijímu. A, názov...Tiež zaujímavý.Prečo?
 
Izrafel je zjednodušene anjel múzických ľudí.
Izrafel je aj názov hry, ktorú sme s Viki Janouškovou pred rokmi realizovali v Mestskom divadle v Žiline a je to fiktívny životopis E.A.Poea. Poeova snaha po harmónií medzi jeho slobodnou, tvorivou dušou a reálnym životom, ktorý sa snažil žiť, nás zrejme natoľko fascinovala ako téma, že si ju od vtedy spoločne „mojkáme“. A teraz sa kruh uzavrel, docúvali sme do pamäti.
 
 
Dátum premiéry tieľ asi nie je náhoda?

Myslím si, že nič nie je náhoda J
 
A, slovo režiséra. Aká bola príprava s mladými hercami. Hneď vnímali
veci tak ako boli a nazvali ich pravými menami? Generačne síce nie sú
úplne rovnakí, no predsa len mladi ako autori .
 
Je pravda, že Dano Heriban, Palo Plevčík, Michal Jánoš sú mladí, no zároveň sú na svoj vek veľmi skúsení herci( SND, SKD Martin, Nová scéna, Trnavské divadlo,...). Okrem toho sú úžasní muzikanti. A čo je ešte príjemnejšie aj veľmi empatickí ľudia. To všetko, samozrejme, platí aj o skvelom človeku a výbornej herečke Judite Hansman (Prešporské divadlo).   
Všetci sme cítili a cítime , že jazyk, ktorým komunikujeme v „bežnom“ živote je formálne aj obsahovo prispôsobený povrchnosti, ktorú žijeme a času, ktorý chceme stále predbehnúť. Jednou z ciest do „hĺbky“ a spomalenia, je poézia. Bláznovstvo duše a mysle, poskladané obrazy najvnútornejšieho sveta jednotlivca.. Cez tento pocit, cez hudbu, ale hlavne cez jednotlivé charaktery postáv sme chceli zachytiť tému jednotlivých autorských generácií, preto tá „iná“, generačná príslušnosť autorov a hercov, a herci akoby z jednej generácie.


Ako sa vám teda skúšalo?
 
Ťažko a krásne. Všetci spomenutí účinkujúci mali počas nášho skúšobného obdobia povinnosti aj vo svojich materských divadlách. Palo Plevčík skúšal nový muzikálový projekt, Michal Jánoš inscenáciu Mizantropa, Judita Hansman pripravovala nové predstavenie a Dano Heriban skúšal doobeda v Martine a poobede s nami. Všetci sme sa snažili predbehnúť čas, aby sme mohli spolu spomaliť.
 Bolo pre mne cťou, že všetci zainteresovaní „blázni“ na predstavení IZRAFEL dramaturgičke Viki Janouškovej a mne uverili a pustili sa do takéhoto nekomerčného projektu na pôde „nekamenného divadla“. Pozývam preto aj ďalších „bláznov“ do hľadiska.

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Jubilujúca Divadelná Nitra odkryla mnoho tajomstiev (15. 10. 2011)
 Rozhovor: Mestské divadlo v Žiline sa nebojí ani experimentu (4. 10. 2011)
 Rozhovor: Štvrtky v čitárni U červeného raka (1. 9. 2011)
 Rozhovor: “Macedónske tornádo”, ako sa sama označila Elena Kolek Spaskov, v lete zažiarila (13. 8. 2011)
 Rozhovor: Dramaturgička Zuzana Liptáková podporuje divadlo ducha (17. 7. 2011)
 Miki Škuta: Hudobník musí mať priestor na pravidelné koncertovanie (16. 7. 2011)
 Rozhovor: Ferko Kovár stále verí v dobro človeka (4. 7. 2011)
 Vladimír Kobielsky: "Improvizácia má presne stanovené miesta a dodržiava sa." (30. 6. 2011)
 Rozhovor: Krehké žieňa s jasným úsmevom dokáže zahrať nielen sebe vlastné charaktery - Zuzana Porubjaková (17. 6. 2011)
 Rozhovor: Herečka Alena Michalidesová miluje humor (3. 6. 2011)



nasledujúci článok >>
Video: Otvorenie hobby marketu v Rumunsku
<< predchádzajúci článok
Music á la cARTe pokračuje americkou speváčkou Kim Davis