SLOVENČINA: Osobitne, dovedna či so spojovníkom?

Bratislava 30. apríla (TASR) - Neraz možno váhame, či v písanom prejave v niektorých slovách použiť spojovník, alebo ich písať dovedna či oddelene. Dnes sa pozrieme na často používané kategórie, v ktorých váhame, aký spôsob zápisu použiť.

Bez medzier píšeme jednotlivé časti zložených slov, ktoré zväčša vznikajú spojením prídavného a podstatného mena – napríklad veľkomesto, literárnovedný, banskobystrický, horolezec, minisukňa. Na druhej strane, so spojovníkom píšeme zložené slová, pri ktorých chceme naznačiť ich relatívnu samostatnosť (zväčša pri spájaní dvoch prídavných mien) – napríklad slovensko-český, vedecko-technický, literárno-hudobný, bielo-modrý.

Za zmienku stojí samotná myšlienka rovnosti verzus podradenosti jednotlivých elementov. Napríklad píšeme rímskokatolícky – jedno slovo rozvíja druhé (sú to rímski katolíci), ale zas cyrilo-metodský (lebo hovoríme o dvoch ľuďoch – Cyril a Metod). Čiže – ak jedno slovo rozvíja druhé, píšeme slová dovedna, ak sú to dve oddelené skutočnosti, tak použijeme spojovník.

Dovedna píšeme i zložené predložky, čiže tie, ktoré sa skladajú z dvoch predložiek – popri, spoza, ponad, sponad, pritom...

Spolu píšeme aj príslovky času – pozajtra, popoludní, predpoludním, podvečer, nadránom, dodnes, donedávna,... – a spôsobu – nahlas, dočista, namieste, pohromade, spravidla... Ak hovoríme o príslovkových výrazoch spôsobu, ktoré vyjadrujú zväčša farbu, môžeme ich písať spolu aj osobitne – nazeleno aj na zeleno, načisto aj na čisto, nanešťastie aj na nešťastie.

Dovedna píšeme číslovky v základnom tvare – dvadsaťdeväť, sedemdesiatsedem, stopäť. Ak ich skloňujeme, píšeme ich už osobitne. V súvislosti s číslovkami píšeme bez medzery aj prídavné mená s číslovkou – napríklad dvojdňový, päťročný, trojkilový, dvanásťnásobný.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR