SLOVENČINA: Saunu nemusím, ale švédske stoly môžem
Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Slovesá musieť a môcť sú vo svojej spisovnej podobe neplnovýznamové, čiže sa musia spájať ešte s ďalším slovesom v neurčitku (musieť urobiť, môcť neurobiť). Floskula nemusieť s náprotivkom môcť je plnovýznamová, čiže funguje samostatne, pričom sa spája s predmetom v akuzatíve (nemusieť rajčinovú polievku, môcť hudobnú skupinu).
Podobne ako všetky floskuly má široký významový záber. Povedať, že „niečo nemusím“, znamená, že to nemám rád, nepáči sa mi to, neznášam to. Ak to „môžem“, tak sa mi to páči, mám to rád, vyhľadávam to.
Logicky sa teda „nemusieť“ a „môcť“ v týchto významoch spájajú najmä s jedlom či hudobnými skupinami, ale na svoje si môže prísť prakticky čokoľvek: V rebríčku vecí, ktoré fakt nemusím, mám tento rok na prvom mieste vianočné večierky. Nemusím túto vládu, nevolil som ich, nestotožňujem sa s ich videním sveta. Britský humor nemusím, tak ako ich kuchyňu, kde zeleninu hodíš do vriacej vody a varíš. Dovolenkové romániky fakt nemusím, ani nesnívam, že si po mňa príde zazobaný princ na bielom fáre. Tortovo šľahačkové kreácie naozaj nemusím a už som si myslela, že sa nosia jedine na stužkových slávnostiach. Z nápojov si občas dám pivo alebo kvalitné víno, tvrdé naozaj nemusím.
Bulvárne či lifestylové texty si túto floskulu rady dajú aj do titulku: Jaroslav Židek: Chrobáky fakt nemusím. Cobainova dcéra spomína na mŕtveho otca: Nirvanu fakt nemusím! Problém Adely Banášovej: Marešove vtipy fakt nemusím! Psíčkarov fakt nemusím. Také tehotenstvo naozaj nemusím.
Opačný význam k „nemusieť“ sa v slovenčine vyjadruje slovesom „môcť“ (tak ako opakom „musieť“ je „nemôcť“). Ten istý antonymický vzťah sledujeme aj vo floskule, hoci spojenie „môcť niečo“ vo význame obľubovať, mať rád nie je také frekventované. Použil ho napr. Jozef Bednárik v komentári k Let's Dance 4, kde pôsobil ako porotca: „Tento druh šou celkom môžem.“ V reportáži zo Švédska sa zasa môže objaviť veta: „Ja saunu dosť môžem a byť v takejto krajine a nevyskúšať saunu by som asi považoval za svätokrádež, hoci počasie bolo skôr tropické.“
Pri vzniku floskuly „nemusím“ stála elipsa (výpustka), keď hovoriaci vynechal časť výpovede a cítil sa pritom nekonvenčne. Opakovaným používaním sa však ošúchala a v súčasnosti už svojim používateľom vystavuje skôr vizitku uniformného vyjadrovania a najmä pohodlnosti, keďže sa im nechce namáhať s hľadaním významovo užšieho, konkrétnejšieho výrazu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Súvisiace články
SLOVENČINA: Nemýľme si dopad s dosahom
Slovo dopad patrí medzi tie, ktoré sú spisovné – ale v inom význame, než sa bežne používajú.
Voda z prameňa v obci Vysoká pomáha vraj pri problémoch s očami
Na snímke prameň v obci Vysoká v okrese Sabinov, z ktorého voda má liečivé účinky. Vysoká 22. marca 2019.
SLOVENČINA: Aj stojí pred slovom, tiež patrí zaň
Pravidlo, že v záporných vetách používame časticu „ani“ a nie „aj“, je pomerne známe. Menej pozornosti sa však venuje nástrahám, ktoré skrýva ...
SLOVENČINA: Parazituje príslovka stále pri stupňovaní stále častejšie?
Kukučie správanie príslovky "stále" sa neprejavuje len voči príslovke "zakaždým", ale z hniezda neprávom vyhadzuje aj príslovku "čoraz".
Prečo Východoslovák stále používa príslovku stále nesprávne?
Keď pán Abramovič chce nejakého hráča, stále nájde spôsob, akým to dosiahne. Túto vetu špatí rozšírené použitie príslovky stále vo význame zakaždým, ...
SLOVENČINA: Je vhodné používať časticu snáď?
Častice sú neplnovýznamové neohybné slová. Vyjadrujeme nimi svoj osobný postoj k tomu, o čom hovoríme.