Účinnosť plošného testovanie známa ešte nie je. Matovič ho chváli. Čo na to hovoria vedci a analytici?

Analytici a vedci na to rýchlo zareagovali a upozorňujú, že vyhodnotiť účinnosť celoplošného testovania v tejto chvíli nie je možné.

„Prišlo mi to podobné, ako keď Trump vyhlásil, že vyhral voľby,“ skonštatoval analytik Martin Smatana, ktorý v nedeľu na Facebooku upozornil, že premiérova interpretácia čísel nemusí byť správna. Smatana ešte na jar viedol Inštitút zdravotnej politiky, teda analytický tím ministerstva zdravotníctva, ktoré vedie Marej Krajčí (OĽaNO). Po niekoľkých mesiacoch z inštitútu odišiel.

O čo konkrétne ide? Premiér už teraz tvrdí, že vďaka celoplošnému testovaniu sa podarilo znížiť počet infekčných ľudí v spoločnosti až o 55 percent. „Môžeme vopred rátať s tým, že ak použijeme antigénové testy plošne na regióny, z týždňa na týždeň znížime počet infekčných ľudí o približne 55 percent.“

Po tlačovej besede predsedu vlády reagoval aj matematik Richard Kollár, podľa ktorého sa výsledky interpretovali politicky. Keby bol podľa neho Igor Matovič v opozícii, aj on by na to poukázal. „Jasne by vysvetlil, prečo je problém s interpretáciou dát a že je strašné, že vláda nepočúva vedcov a riadi sa vlastnými nápadmi,“ píše matematik.

Do tretice: krátko po vystúpení predsedu vlády zareagoval aj vedec Pavol Čekan: „Namiesto odoberania titulov, naopak, potrebujeme zákon, ktorý by rýchlo udeľoval tituly v epidemiológii, virológii, biochémii.“

Vedci sa pozastavili najmä nad tým, že vláda pripisuje antigénovému testovaniu úspech, ktorý ešte nie je možné určiť. Za zlepšením epidemickej situácie totiž nemusí byť len celoplošné testovanie, ale aj pokles mobility po sprísnení opatrení, ktoré sú platné od 15. októbra.

Máme o 55 percent infikovaných menej, ale vďaka čomu?

Za veľký úspech označil premiér fakt, že po plošných testovaniach je o 55 percent menej infikovaných ľudí v spoločnosti. „Matematicky to sedí,“ reaguje analytik Martin Smatana, no dodáva, že za tým nemusí byť celoplošné testovanie a čísla treba interpretovať po regiónoch.

Ako príklad spomína Česko, kde za posledný týždeň klesol počet prípadov a reprodukčné číslo sa odhaduje na 1 – teda jeden človek nakazí len jedného ďalšieho človeka. „A to aj bez našej atómovej bomby, bez toho, aby mali plošné testovanie,“ hovorí Smatana.

 

Podľa analytika sa miešajú vplyvy opatrení a testovania. Tento týždeň sa už totiž naplno prejavil efekt sprísnených opatrení z polovice októbra – zatvorenie škôl okrem prvého stupňa a materských škôl či zákaz vychádzania okrem cesty do práce. „Vieme pomerne presne odhadnúť, aký vplyv má pokles mobility a jednotlivé sprísnené opatrenia,“ tvrdí Smatana. Podľa neho sa však dá bez validačnej štúdie len ťažko odhadnúť vplyv celoplošného testovania.

„To už presne nezistíme. A preto táto debata skončí iba obviňovaním jednej či druhej strany. Toto nemá víťaza,“ hovorí.

Prečo sa dá len ťažko odhadnúť účinok testovania? Na to je o niečo komplikovanejšia odpoveď. Keďže stále nevieme, aké presné sú antigénové testy, nevieme ani určiť, koľko infikovaných ľudí zachytili. Problém je aj v tom, že sme všetkých antigénovo pozitívnych neotestovali aj PCR testami.

Navyše každý región mohol mať inak silné ohniská, iné reprodukčné číslo, preto sa podľa Smatanu nedá jednoznačne medzi testami porovnávať výsledky.

„Áno, keď vydelíme prevalenciu v predmetných okresoch z prvej a druhej vlny, tak sa dopočítame na 55-percentné zlepšenie. Ale keďže vieme, že každý okres je odlišný, parametre antigénových testov vedia výrazne skresliť výsledok,“ upozorňuje Smatana.

Efekt modrého papierika ešte nepoznáme

Premiér na Facebooku obvinil aj Denník N, že šíri bludy a hoaxy. Aj Denník N totiž napísal, že „situáciu významne okrem testovania ovplyvnili sprísnené opatrenia v postihnutých regiónoch a celkový pokles sociálnej mobility na Slovensku“.

V reakcii Igor Matovič skonštatoval, že za posledný týždeň mobilita ľudí vzrástla, keďže s negatívnym certifikátom sa mohli pohybovať voľnejšie. Martin Smatana upozorňuje, že tento nárast mobility sa ešte na dátach nemohol ukázať. Pečo?

Smatana to ilustruje na príklade. Aj keby sa človek, ktorý dostal minulý týždeň modrý dokument s negatívnym výsledkom, stretol hneď na ďalší deň s pozitívne testovaným, na samotný PCR test by mohol ísť až o päť dní – teda v piatok. „Výsledok by tak mal až v pondelok či utorok,“ vysvetľuje, Podľa neho výsledky zvýšenej mobility ľudí s modrým papierikom budú známe až o týždeň.

Z 8-tisíc pozitívnych môže byť reálnych len 3-tisíc

Analytik Smatana upozornil aj na to, že počet skutočne pozitívnych po antigénovom testovaní môže byť oveľa nižší. Kým premiér v nedeľu predpoludním ohlásil 8127 pozitívne testovaných antigénovým testom, podľa Smatanu môže byť reálne pozitívnych len 3-tisíc ľudí.

Ako to vypočítal? Antigénové testy majú špecificitu (teda dokážu odhaliť pozitívne testovaných) priemerne na úrovni 99,5 – 99,6 percenta. Je teda len najviac 0,05 percenta falošne pozitívnych, ktorých odhalia. Keďže za sobotu bolo otestovaných 1,3 milióna ľudí, falošne pozitívnych je podľa Smatanu zachytených okolo 5,2 až 6,5 tisíca ľudí. „Reálne zachytených infikovaných (nie infekčných) je teda len 1,7 tisíca až 3-tisíc. Toto číslo predstavuje dvojdňovú kapacitu PCR testovania,“ hovorí Smatana.

To je o dosť iná interpretácia, než akú v nedeľu ponúkol Igor Matovič. „Ak sa niekto otestuje antigénovým testom a je pozitívny, tak skoro so 100-percentnou pravdepodobnosťou je človek naozaj pozitívny,“ povedal premiér.

Smatana však tvrdí, že ak antigénové testovanie zachytí len tak málo pozitívnych, teda 8-tisíc, tak malá odchýlka 0,05 percenta urobí svoje – a teda vysoký počet falošne pozitívnych. „Pri nízkej prevalencii testy už nemajú výrazný záchyt a riziká môžu prevyšovať pridanú hodnotu,“ hovorí.

„A presne o tomto rozprávali vedci a odborníci a navrhovali realizovať druhé kolo len na premorených oblastiach.“ Odborníci sa podľa neho zhodovali, aby sa testy robili aspoň nad jedno percento pozitívnych. Konzílium epidemiológov odporúčalo úroveň 1,5 percenta. Druhé kolo testovania napokon prebehlo v regiónoch, kde bola miera pozitívne testovaných 0,7 percenta.

Efekt tabletky „po“

Podľa Smatanu platí, že zatiaľ najoverenejšou zbraňou na zlepšenie čísel je zníženie mobility a „zlaté“ pravidlo rúška – odstup – ruky.

Premiér v nedeľu na obed ohlásil antigénové testovanie aj ako možnosť, ktorou nahradíme tvrdší lockdown. Vysvetlil, že si ho predstavuje napríklad namiesto lockdownu na „korigovanie krivky“. To by znamenalo, že po uvoľnení opatrení by namiesto dvojtýždňového lockdownu nasledovalo plošné pretestovanie, ktoré by krivku podľa premiéra zrazilo dole.

Ak by napríklad Bratislava chcela otvoriť kiná či divadlá, mohla by tak spraviť za cenu toho, že sa raz za týždeň obyvatelia hlavného mesta otestujú. Premiér hovoril o ceste „uvoľňovania a potom korigovania krivky, znova uvoľňovania a znova korigovania krivky“.

Smatanovi to trochu pripomína podobný princíp, ako keď má žena podozrenie, že otehotnela, a vezme si tabletku „po”. „Aby sa nestalo to, že ľudia budú brať mobilné odberové miesta tak, že idem večer na akciu, tak sa predtým otestujem. A keď budem negatívny, tak sa môžem ‚rozbiť‘. Veď prinajhoršom sa zajtra otestujem znova,“ upozorňuje Smatana.

Na plošnom testovaní vidí veľa výhod, ale upozorňuje, aby sa nepoužívali ako alternatívy voči sprísneným opatreniam, ako to dnes prevažne vláda komunikuje.

Výhody? Odhalili sme Púchov

Ako jednu z najväčších výhod antigénového testovania vidí Smatana to, že sme odhalili viaceré ohniská, o ktorých sa nevedelo, ako napríklad v okrese Púchov. „Nikomu by nenapadlo, že práve Púchov bude mať tretiu najväčšiu prevalenciu,“ hovorí Smatana. Ostatné okresy, ako Stará Ľubovňa či Čadca, boli podľa neho zjavné, pretože susedili s rizikovými okresmi. Púchov však červených susedov nemal.

„Plošné testovanie pomohlo veľmi pekne spraviť celkovú prevalenčnú štúdiu a teraz vieme, kde sa sústrediť,“ hovorí Smatana. Testovanie ukázalo vysokú prevalenciu napríklad aj v obci Záriečie, kde veľa ľudí chodí do práce cez hranice. To nám podľa Smatanu dobre ukázalo, že je treba kontrolovať a testovať ľudí na hraniciach.

„Bezpochyby to dopomohlo vláde nasmerovať sa k správnym opatreniam,“ myslí si Smatana. Testovanie pomohlo v prvom kole zachytiť aj veľký počet virálnych ľudí.

Testy by sa však teraz mali používať na hraničných priechodoch, vo vysoko virálnych regiónoch, v rizikových skupinách či v domovoch sociálnych služieb a nemocniciach. Podľa Smatanu aj prvé kolo ukázalo, že presne na tieto skupiny by sa testovanie malo používať.

Zdroj: Denník N