Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

23. januára 2012

Viac apatie, menej úsporných opatrení - viera v Európu sa rýchlo vytráca





Zdieľať
Počas mojej cesty do Madridu som zistil nasledovné:
Sarkozy bol v Madride deň predo mnou a keď sa ho pýtali na zníženie francúzskeho ratingu, trikrát odpovedal trom rôznym novinárom: "Nerozumiem otázke, musíte ju spresniť." Tunajší novinári boli síce jeho aroganciou udivení, dôležitejšie ale je, že Sarkozy ide pravdepodobne "stranou“. Vie, že s Marine Le Penom pravdepodobne prehrá - a tak potrebuje urobiť a urobí niečo zúfalé.
K Španielsku: vládne tu tá istá apatia, ktorú som minulý rok pozoroval v Miláne. Zdá sa, že ľudia rok 2012 vzdali. Aj keď...
  • Viac šetriť už nejde - ľudia sú radi, že si zarobia 1000 eur mesačne! Ako z toho môžete vyškrtnúť 20 percent?
  • Dane sa zdvihli - viac ako milión ľudí žije za menej ako 400 eur mesačne!
  • Navyše stále počujem, že hlavné banky sa zbavujú ľudí. Jedna veľká banka vraj začala dávať výpovede ľuďom s vysokými platmi, tými sú napríklad osobní bankári.
Toto všetko môže skončiť dvoma spôsobmi:
  1. Obmedzenie dlhov sa skončí kolapsom rastu, rastúcou fiškálnou nerovnováhou a pádom akcií o 25 či 30 percent, čo povedie k "stretu kardinálov", ktorého výsledkom budú reálne opatrenia: kto zaplatí účet a ako vykonáme internú devalváciu chudobných krajín Eurozóny spolu s prejavom skutočnej solidarity a fiškálnych transferov. (Tie zaplatí Nemecko!)
  2. Pokračovanie súčasnej hry - nemecká fiškálna politika sa postará o to, že bohatý sever bude ešte bohatší a chudobný juh ešte chudobnejší. Sociálne nepokoje budú normálne a Grécko opustí EÚ, nasledované Portugalskom. Veci sa vymknú kontrole a EÚ sa rozpadne.
 
Voliči stratili vieru a ochotu potrebnú na to, aby sa súčasná situácia, v ktorej sa nachádza EÚ a Eurozóna, dala napraviť. Jedinou možnosťou, ktorá zostáva, je prijať stratu. Buď jej demokratizováním, napríklad čiastočným znárodnením bánk podľa švédskeho bankového modelu alebo deštrukciou kapitálu podľa Schumpetera.
Svet skrátka nebude v roku 2012 generovať dostatočný rast na to, aby aj napriek efektívnej úrokovej miere vo výške 1 percenta dokázal financovať obrovský dlh. Ekonomický vývoj bude hrať aj naďalej dôležitú úlohu napriek nádejam, ktoré vzbudzujú dlhodobé refinancujúce operácie Európskej centrálnej banky a tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania v USA (prostredníctvom neobmedzených swapových liniek v USD).
Áno, dlhodobé refinancovanie tu je a bude v ešte väčšej miere, ale súkromný sektor sa zmenšuje väčšou mierou, než sú banky a vlády schopné ustáť. Dostávame sa tak ku klasickej teórii Irvinga Fishera: obrovské dlhy vedú k deflácii a tá nakoniec k novému začiatku.
Nikdy som si nebol viac istý tým, že táto hra je len pár mesiacov alebo kvartálov pred svojím koncom, pripravte sa na stretnutie kardinálov!
Úverový cyklus je na konci. Venujte pozornosť tomu, ako sa imanie v roku 2012 sústredí na "nádejné obchody", ale majte na pamäti, že môj obľúbený cyklický model je v silne precenenom pásme!

Na záver, presun kapitálu a úvery vytvoria na poli akcií a úverov obrovské príležitosti. Buďte pohotoví, majte dostatok hotovosti, avšak nie preto, že sa obávate budúcnosti, ale preto, že erózia cien vytvorí výrazné zľavy, ktoré povedú k dvojciferným ziskom v priebehu nasledujúcich desaťročí.

Kronika Steena Jakobsena, hlavného ekonóma Saxo Bank

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Čo chýba našej pokožke v zimnom období
<< predchádzajúci článok
Ropy je vo svete dosť, sankcie sú správne tvrdí Dzurinda