Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika    Zdravie

16. mája 2020

Pavol Čekan: Prvých stotisíc slovenských testov na koronavírus je pripravených, vydržia 40 dní



Platforma, v rámci ktorej sa spojila firma známeho biochemika Pavla Čekana s tímom virológa Borisa Klempu z Biomedicínskeho centra SAV a molekulárnym biológom Tomášom Szemesom a jeho spolupracovníkmi z vedeckého parku UK, sa posledné týždne intenzívne venovala dizajnovaniu nových diagnostických testov na COVID-19.



Zdieľať
Pavol Čekan: Prvých stotisíc slovenských testov na koronavírus je pripravených, vydržia 40 dní

Škatuľky s testami už prešli validáciou, sú registrované a boli odovzdané prvým odberateľom. Odpovedá Pavol Čekan.

Testy máte už pripravené na použitie. Kam poputuje prvá várka?

Validácia testov je ukončená, vo štvrtok boli certifikované a registrované na ŠÚKL a stotisíc kusov je už v tejto chvíli pripravených pre prvých odberateľov. Myslím, že Slovensku týmto krokom spadne kameň zo srdca… Testy sú konečne dostupné, sme v tomto smere sebestační. Prvú várku odovzdáme štátnym diagnostickým laboratóriám.

A vo výrobe budete pokračovať ďalej…

Určite áno, očakávame ďalšie požiadavky a možno aj zákazky. Znie to asi veľmi ambiciózne, no naše testy sú lepšie než iné IVD komerčné RT-PCR testy. Porovnávali sme ich a náš test je naozaj presnejší, čo nás veľmi teší.

O koľkopercentnej presnosti hovoríme a v čom sa vaše testy líšia od tých, ktoré sú teraz na Slovensku v obehu?

Percentuálne je to ťažké určiť, no v našom teste je novinkou rovnaká a zvýšená citlivosť skríningového a konfirmačného génu, čo zvyšuje aj presnosť testu. Táto presnosť bola následne potvrdená aj v klinickej evaluácii testu, kde bolo našim testom analyzovaných 92 klinických vzoriek na dvoch rôznych pracoviskách a dostali sme stopercentnú zhodu.

Prvých stotisíc testov zafinancoval Eset. Ako máte zabezpečené financovanie ďalších testov nad rámec tejto prvej várky?

Nejaké testy budeme pripravovať s Ministerstvom zdravotníctva SR, podali sme na už grantovú žiadosť. Výrobu testov pre Slovensko riešime výlučne cez dary, sponzorské peniaze a granty. Je to z našej strany svojím spôsobom charitatívna záležitosť, no na Slovensku zarábať nechceme, komerčnou cestou pôjdeme v zahraničí. Prvé várky testov zostanú doma a pomaly sa pozeráme aj po zahraničných trhoch.

Už dnes môžem povedať, že máme veľa možností. Nezlyhávame na tom, že by nebol dopyt, skôr na tom, že nemáme dostatočnú výrobnú kapacitu. No toto je z pohľadu komerčnej alebo hocijakej inej platformy ten najkrajší problém, aký môžete mať.

 

Aká je momentálna výrobná kapacita? Koľko testov ste schopní vyrobiť teraz mesačne?

Okolo 500-tisíc, plus mínus.

Koľko zhruba trvá výroba takého testu? Nakoľko promptne ich viete v prípade potreby dodať?

Výroba každej várky zahŕňa niekoľko krokov. Od zapnutia prístroja až po vyčistenie a prípravu konečného testu na odber to trvá asi osem dní.

Koľko predpokladáte, že prvých stotisíc dodaných testov vydrží?

Keď sa bavíme o tom, že sa na Slovensku v súčasnosti urobí približne 5000 testov denne, tak pri predpoklade, že do štátnych diagnostických laboratórií poputuje asi polovica z toho, čiže 2500, by malo prvých stotisíc testov vydržať asi 40 dní. Ďalších 500-tisíc kusov postačí pri súčasnom objeme testovania asi na pol roka. Ak teda projekt udržíme v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva aj naďalej a prišiel by doň ešte nejaký donor, ktorý by nás podporil podobnou čiastkou ako Eset, tak by sme mali mať do konca roka o testy naozaj postarané a prioritne by sme ich vyrábali pre Slovensko.

Myslíte si ako odborník, že bude niekedy na Slovensku reálne aj plošné testovanie?

Záleží od toho, čo si predstavujete pod pojmom plošné testovanie. Keď považujete za plošné testovanie to, aby bol otestovaný každý jeden človek, to možné nie je a nie že u nás, ale ani nikde inde na svete. Je to dokonca kontraproduktívne, pretože ak by ste urobili aj päť miliónov testov denne, stále by vám unikali tí, ktorí sú mimo toho okna, kedy je možné vírus detekovať.

Nič by ste tým teda v podstate nezískali a nedávalo by to vlastne zmysel. Masívne testovanie sa však, myslím, u nás diať bude. A mimochodom, ak si udržíme tempo 5000 testov na deň, tak pri našom počte obyvateľov patríme už teraz k tým najlepším na svete. Nie sme na tom nejako sakramentsky zle, v testovaní patríme medzi top krajiny.

Aj v tom, že tak svedomito využívame ochranné prostriedky… V ostatných dňoch sa, možno práve preto, počet nakazených výrazne znižuje. Myslíte, že by to mohlo znížiť dopyt aj po testoch?

Vôbec, práve naopak, po testoch sa podľa mňa bude v týchto dňoch dopyt práve zvyšovať, ale po tých lepších a presnejších. Ak otvárate ekonomiku, určite sa chcete vyhnúť testom, ktoré prinášajú falošne pozitívnych alebo falošne negatívnych. Množstvo testovania chcete udržať, ale chcete mať tie najpresnejšie dáta, chcete spoľahlivo vedieť, že tí ôsmi pozitívni sú naozaj nakazení a ak sa zrazu počet pozitívne testovaných zvýši na 50, tak si chcete byť istí, že to nie je tým, že prišiel na Slovensko test, ktorý môže mať viac falošnej pozitivity ako iný. Takže nielen, že si myslím, že testovanie neustane, ale myslím si aj, že sa teraz práve bude klásť veľký dôraz na to, aby boli testy čo najpresnejšie… A ten náš bude práve zmenou k lepšiemu.

Čo môže spôsobiť falošnú pozitivitu testu?

Tých faktorov je hrozne veľa od kontaminácie reagencií cez zlé pipetovanie až po zlé nastavenie prístrojov. Avšak každé certifikované diagnostické laboratórium má prepracovaný systém kontroly kvality, takže sa mnoho vecí v procese testovania eliminuje.

Testy pre Slovensko ste vyvíjali na konkrétny kmeň, je to tak?

Toto sa nejakým zvláštnym spôsobom uchovalo v pamäti národa. Od prvej tlačovej správy to ľudia pochopili tak, že sme testy dizajnovali na nejaký slovenský kmeň. To by však bolo kontraproduktívne, keďže na Slovensko prichádzalo veľa pozitívnych prípadov práve zo zahraničia a nehýbe sa tu len jeden kmeň, máme ich tu niekoľko. Pri dizajnovaní nášho testu sme sa teda už na začiatku dívali na tisíc v tom čase dostupných RNA sekvencií SARS-CoV-2 z celého sveta.

Počas testovania sa pozeráme na všetky možné a dostupné genomické sekvenie vírusu a vyberáme si miesto v genóme, kde dochádza k čo najmenšiemu množstvu mutácií. Keď sú testy rovnako citlivé na každý jeden kmeň a diagnostiku robíte v častiach genómu vírusu, kde nedochádza k zmenám, viete prítomnosť vírusu detekovať naozaj spoľahlivo u každého bez ohľadu na krajinu a rasu.

Tým pádom, keď budete testy distribuovať do zahraničia, nebudete musieť ich citlivosť už prispôsobovať na ďalšie kmene vírusu…

Presne tak, presne preto sme to už na začiatku urobili takto. Bol by nonsens prispôsobovať testy každej krajine zvlášť. Zároveň, aj keď si tie kmene nazveme, že wu-chanský, bavorský, lombardský či parížsky, každému je jasné, že vo všetkých týchto krajinách je mix kmeňov a nemá zmysel ísť po nejakom konkrétnom. V dnešnej dobe je známych päť a pol tisíc sekvencií, tak si ich jednoducho dáte pod seba a pozriete sa na miesto, ktoré je najviac konzervované – a to je presne to miesto, na ktoré by ste mali nadizajnovať vašu PCR-ku, primery a próby. Malo by to fungovať takmer na každého pacienta.

Aj ste testy počas ich validácie v posledných dňoch v niečom vylepšovali?

Ale áno, to je presne dôvod, prečo meškáme. Mali sme testy dodať za tri týždne, dodávame ich za päť a dôvod, prečo meškáme je, že sme ešte v čase validácie menili ich dizajn. Zistili sme totiž, že ak pár vecí zmeníme, zvýšime tým citlivosť a presnosť testu. Škrabali sme sa po hlavách a rozmýšľali sme, čo s tým, no všetci sme boli za jedno. Zhodli sme sa, že radšej budeme lynčovaní a kritizovaní za to, že sme sa oneskorili, ale prinesieme test, ktorý je ešte lepší ako ten pôvodný.

Urobili sme trošku vedecký a nie veľmi biznisový krok, neuponáhľali sme sa a urobili sme zmenu, čo nás zas vrátilo na začiatok validácie, no všetci v rámci našej platformy sme s tým stotožnení… Vzhľadom k tomu, že prvá vlna pandémie postupne odchádza a pripravujeme sa na druhú, je teraz podľa nás dôležitejšie priniesť ten najlepší test a nie len „test“ preto, aby sme ho mali.

Vaša platforma sa zameriava na samotný PCR test, pričom spolupracujete s ďalšími tímami vedcov, ktoré k nemu dodajú set na odoberanie vzoriek a časť slúžiacu na izoláciu RNA. Budete všetko ponúkať dokopy v jednom balíku?

Ono sa to ani nedá všetko ponúkať spolu, pretože odberovú sadu zabezpečuje nemocnica, štát alebo súkromné firmy po vlastnej linke, do toho sa im nedá veľmi kecať a záleží aj od toho, kde sa tie odbery robia. Forma, akou sa izoluje RNA, veľmi závisí od laboratória – niekde na to majú automaty, inde robia izoláciu ručne, niekto má rád kolónky, niekto radšej magnetické guľôčky a podobne.

Závisí to od zaužívanej praxe toho konkrétneho laboratória a v prípade izolačných kitov aj odberových sád je to tak rôznorodé, že v tomto smere niečo priniesť a tváriť sa, že toto je to najlepšie, je nemožné. Preto sme sa venovali len PCR testu, tam je to nejakým spôsobom zjednotené a vy vlastne tvoríte „len“ škatuľku, ktorá by mala fungovať na akúkoľvek PCR analýzu. A po ďalšie, odberové sady a izolačné kity sú veľmi drahé záležitosti.

Ak by sme sa chceli zamerať na stotisíc testov, ktoré by obsahovali aj odberové sady aj izolačný kit, museli by sme sa baviť o veľmi veľkej čiastke a pravdepodobne by sme na takýto balík ani nenašli donora…

Budeme si môcť testy zakupovať aj individuálne alebo budú k dispozícii len pre nemocnice a laboratóriá? Bude si vedieť laik test sám urobiť? To asi nie, však?

Sám nie, no ak by som sa mal hýbať vo futuristických rovinách, tak si osobne myslím, že to týmto smerom ide a časom podľa mňa dôjde k tomu, že sa testovania budú dať robiť aj doma. Možno aj výtery, však ono to zas nie je také zložité. Pokiaľ človek nie je doma sám, máte partnera, sestru, brata, mamu, tak by ste si to vedeli spraviť aj sami. A možno časom bude stačiť aj niečo iné ako výter, to zatiaľ nevieme. Teraz je to tak, že na to, aby ste mohli byť PCR testovaný, potrebujete na výter odborníka a na ďalšie kroky – izoláciu RNA a samotný PCR test– certifikované laboratórium.

Koľko potrvá, kým sa človek dozvie výsledky testu?
Trvá to do 24 hodín, a to sme na tom sakramentsky dobre. V New Yorku, keď tam prepukla pandémia, to trvalo aj päť dní. Môže to ísť aj rýchlejšie, ak by ste išli na test do súkromného laboratória. Tam ráno prídete na test a večer už viete výsledok.

Koľko taký test bude stáť?
Začiatkom apríla bola bežná cena diagnostického testu okolo 25 eur za kus, aká bude cenotvorba toho nášho, to ešte v tejto chvíli povedať neviem. Prvé pôjdu zadarmo, na ďalšie budeme mať zrejme grant, doteraz sme ich cenu teda nejako veľmi neriešili. Môžeme o tom začať už pomaly premýšľať, no momentálne ju zo seba nevysúkam. Už samotná výrobná cena totiž závisí od mnohých faktorov, ktoré v tejto chvíli neviem presne definovať.

Test dokáže identifikovať prítomnosť vírusu v hostiteľovi od tretieho dňa?

Približne tak.

Nedá sa to aj skôr?

Nie, na to, aby sa infekcia vôbec začala, potrebujete minimálne desať virónov, to chvíľku trvá a už tých desať je takmer pod detekčným limitom PCR. Aby test zvládol niečo detekovať, musíte mať v odbere stovky molekúl vírusu. Kým sa takto v ľudskom tele namnoží, to niekoľko dní trvá. Bolo by ideálne, keby sme vedeli vírus zachytiť už v prvý deň, no v tom čase ho v ľudskom tele ešte proste nemáte v takom množstve.

Napriek tomu, že tvrdíte, že váš test bude jeden z najefektívnejších, ktoré budú na slovenskom či dokonca svetovom trhu dostupné, pozorujete na ňom predsa len ešte nejaké limity?

Ak by ste ma poznali osobne, vedeli by ste, že áno. Ja sa nikdy neuspokojím s jednou alebo s prvou verziou… Už mám v hlave nielen druhú, ale máme už niečo aj vyrobené a stále skúšame, ako ten test zjednodušiť, vylepšiť jeho senzitivitu, špecifitu a podobne.

Perfekcionista?

To zas až tak nie… Pre mňa nie je motiváciou byť perfektný, ale pomôcť pacientovi. Diagnostika COVID-19 alebo onkologického ochorenia nikdy nie je na sto percent a keď som niekde na presnosti 90, tak viem, že keď sa dostanem na 95, tak zo 100 pacientov pomôžem ďalším piatim. Keď sa dostanem na presnosť 99, tak ďalším deviatim. Nie je to o fetiši toho čísla, ale o tom, že z toho bude profitovať človek, ktorý to práve nevyhnutne potrebuje a ktorému to môže zachrániť život. To je moja primárna motivácia.

Ako vnímate aktuálnu situáciu? Navonok sa zdá, že sa pandémia upokojuje –alebo je podľa vás ešte predčasné o tom hovoriť? Môže uvoľňovanie opatrení v tejto fáze pandémie na Slovensku spôsobiť ďalší veľký nárast počtu nakazených?

Toto je veľmi zaujímavá otázka, na ktorú ani neexistuje nejaká jednoduchá alebo priama odpoveď. V rámci uvoľňovania karanténnych pravidiel je jediná cesta – skúsiť ich uvoľniť a uvidieť, čo sa stane. Samozrejme, dopad týchto krokov neuvidíte na prvý deň. Keď si zoberiete inkubačnú dobu vírusu, tak je vám jasné, že prvé výsledky uvoľňovania opatrení budú zreteľné o dva týždne. A všetko záleží na ľuďoch, na tom, či uvoľňovanie karanténnych pravidiel zoberú, že ‘Uaaaa, super, paráda, môžem si robiť, čo chcem!‘ alebo budú naďalej dodržiavať social distancing, nosiť rúška a tak ďalej.

V tejto chvíli nevieme povedať, ako to bude. Jedna vec je ale pre mňa trošku strašidelná, a to, že ďalším ohniskom pandémie je teraz Brazília, kde sú tie vonkajšie teploty vysoké, čiže myslieť si, že príde leto a COVID-19 vymizne… To asi nevymizne. Asi budeme musieť zotrvať v nejakých takýchto pravidlách hry, aké máme teraz. No sú tu aj iné správy – keď sa pozriete na nové genomické dáta vírusu, zistíte, že prestal mutovať. Už nemutuje tak často, tie sekvencie sa od seba tak nelíšia, čo je pravdepodobne znakom toho, že sa začal prispôsobovať svojmu hostiteľovi a začal sa skrývať.

Hovorím to veľmi obrazne, samozrejme, že to nie je nejaká inteligentná bytosť so šedou kôrou, ale na nových dátach vidíte, že vírus už skrátka prestáva byť taký agresívny. Čím viac mutuje, tým viac prežíva a spôsobuje viac problémov a posledné dáta, ktoré máme k dispozícii, naopak, ukazujú, že prvá vlna pandémie, aspoň v Európe, pomaly ustupuje. To je veľmi zaujímavé, nahráva to tomu, že v lete bude zrejme pokoj.

A čo na jeseň?

Na jeseň pravdepodobne príde druhá vlna. Čo vieme určite, príde chrípka a pravdepodobne nastane trošku panika, pretože nebudeme vedieť, čo je chrípka, čo COVID-19 a čo úplne iný koronavírus – máme tu ešte kopec ďalších. A to zas značí, že tu opäť vznikne priestor pre úplne nové formy testov, ktoré budú vedieť rozlišovať medzi chrípkou, COVID-19 a ďalšími koronavírusmi.

No práve vďaka masovému noseniu rúšok uplynula už tohtoročná jarná chrípková sezóna veľmi pokojne, mali sme tu oveľa menej chorých…

Presne tak. Rúško je jediná univerzálna pomôcka na všetky vírusy. Tam nie je rozdiel medzi koronavírusom a chrípkou. Je to to najlepšie, čo môžeme ako jednotlivci urobiť, aby sme sa ochránili.

V Japonsku a v Číne už sú na rúška celkom zvyknutí, pre nás je to novinka, no možno sa po skúsenosti s COVID-19 stanú aj u nás súčasťou každodenného života a aj bez ohľadu na to, či tu bude pandémia alebo nie, tak, jednoducho, ak niekto ochorie, dá si rúšku a okolie už naň nebude pozerať tak čudne, čo myslíte?

Ja si myslím, že už sa rúška tou každodennou súčasťou stali, už sme sa na tú rúškovú módu adaptovali. A myslím tiež, že tohtoročná skúsenosť s koronavírusom zmení svet a tie rúška budú vyťahovať v prípade potreby nielen jednotlivci, ale budeme ich vyťahovať aj hromadne vždy v čase akejkoľvek možnej pandémie, čo je obrovská výhoda. Chrípkové prázdniny sme tu mali takmer vždy, strašne veľa detí sa každoročne v škole nakazilo, a pritom je podľa mňa oveľa logickejšie nechať ich nosiť rúška, aby mohli ten čas tráviť, ak sú zdraví, aktívne a produktívne a nie sedieť doma. Myslím si, že táto skúsenosť v určitých veciach nastálo zmení naše správanie. Aj čo sa týka umývania rúk. A to je podľa mňa super.

A nie je toto je len taký nácvik na niečo horšie, čo potenciálne ešte môže prísť?

To ťažko povedať, na to by vám odpovedali skôr virológovia. Klimatická zmena a globálne otepľovanie prináša so sebou rôzne nástrahy. Aj pandémia, ktorá vznikla teraz, nie je náhoda. Žijeme vo väčších mestách, vo väčšej koncentrácii ako kedysi, od poslednej pandémie MERSu cestujeme štyrikrát viac lietadlom, jeme rôzne zvieratá, skúšame rôzne exotické veci, ktoré sme v minulosti nejedli, a to všetko spolu s klimatickými zmenami spôsobilo, že tu dnes máme COVID-19.

Keď si zoberiete, že netopiera zjedol nejaký mravčiar alebo šupinavec, toho zrazu zjedol človek a vírus naňho prešiel… Prečo človek jedol takéto zviera? Je to také zvláštne, ale deje sa to. Robíme veci, ktoré sme nikdy predtým nerobili, a potom čelíme chorobám, ktoré sme nikdy predtým nemali. Pandémiám takéto správanie len nahráva.

Čo nám napovedá pohľad na predchádzajúce pandémie, ktoré sa už vo svete odohrali? Vieme z nich niečo aplikovať na tú súčasnú? Predpokladať jej vývoj a podobne?

Keď sa pozrieme na takú španielsku chrípku zo začiatku minulého storočia, tá mala dokopy tri vlny a po troch rokoch ten vírus zmutoval na ľahkú formu a úplne zmizol, stal sa z neho „soplík“. To isté sa určite stane aj s týmto vírusom, je len otázkou času, kedy odíde. V porovnaní s predchádzajúcimi pandémiami, ktoré sa udiali za posledných 20 rokov, sme však ešte nemali skúsenosť s takouto globálnou. Je to také sci-fi, no zároveň veľmi poučné.

Pochybujem, že svet sa po skúsenosti so šírením aktuálneho koronavírusu bude správať v prípade ďalšej hrozby rovnako ako v januári 2020. Ak niekedy v budúcnosti prepukne niekde pandémia, budeme ju vedieť oveľa efektívnejšie podchytiť. Nik už podľa môjho názoru nebude riskovať a okamžite sa zastaví cestovanie, na pár týždňov sa zastaví svet, aby sme vírus udržali v tej danej lokalite, kde sa začal šíriť. Podobný scenár, ako sa udial tento rok, sa už tak skoro nezopakuje.

A myslíte, že by ľudia na celom svete dokázali dokonca zmeniť svoje návyky tak, aby ďalším pandémiám jednoducho predchádzali? Dokážeme napríklad nejesť v takej miere zvieratá a vytvoriť im dôstojnejšie podmienky pre život, aby už neboli viac nositeľmi neznámych chorôb?

Niekde sa to možno na nejaký čas podarí, no v tomto nie som veľký optimista, zrejme sa to po čase zasa zvrhne. To však nič nemení na tom, že si túto dobu budeme všetci pamätať a ak niečo ďalšie zas prepukne, budeme presne vedieť, čo treba spraviť.

Dnes pomáhate krajine, do ktorej keď ste sa pred rokmi vrátili a žiadali ju v začiatkoch svojho podnikania o podporu, nedostali ste práve pozitívnu spätnú väzbu. Zabudne človek v takejto špecifickej situácii, ako je pandémia nového vírusu, na to, čo bolo a snaží sa na pomoc druhým okamžite zmobilizovať všetky sily?

My sme sa na Slovensko vracali plní nádejí, chceli sme tejto krajine pomôcť a dostať ju na špičku v oblasti biomedicíny, hlavne v oblasti diagnostiky rakoviny. Verili sme, že s podporou štátu a silným vedeckým potenciálom posunieme tú našu slovenskú vedu a výskum na nejakú novú úroveň. Počiatočný optimizmus nakoniec narazil na negatívne reakcie zo strany štátu a administratívy, ale nenechali sme sa odradiť. Mali sme silnú motiváciu, začali sme hľadať riešenia, ako získať na realizáciu našich plánov finančnú injekciu odinakiaľ a podarilo sa.

Získali sme podporu ako od rizikových fondov, tak aj od súkromných investorov, dostali sme aj európsky EIC grant, to všetko nahradilo štátne zdroje financovania a za tým, že nám štát nepodal vtedy ruku, som urobil hrubú čiaru. Neuvažujem nad tým, čo bolo, načo sa vracať do minulosti. Tešíme sa z terajších úspechov, ktoré môžeme v rámci našej firmy dosahovať, jej hodnota niekoľkonásobne stúpla, a to nielen po finančnej, ale hlavne po odbornej stránke. Prišli sme Slovensku robiť radosť, dobré meno v zahraničí a pomáhať mu, kde sa dá. A v prvom rade si želáme, aby slovenská veda získala svoj cveng.

A myslíte, že po tejto skúsenosti získa? Zožnú podľa vás vedci na Slovensku teraz konečne uznanie a zlepšia sa im podmienky pre vedecké výskumy?

Ja by som si to strašne prial… Teraz nastal čas, kedy vedci dostali naozaj priestor, a nielen na Slovensku, ale všade na svete. Stali sa z nich poradcovia vlád, ktorí takmer každodenne prinášajú nejaké riešenia, či je to test, či vakcína, či sprej, dezinfekcia, hento, tamto, proste vidíte, že v takýchto ťažkých časoch veda naozaj prichádza na pomoc. A na Slovensku máme našu slovenskú vedu, ktorá si takisto zaslúži svoje postavenie, svoj priestor a svoje financovanie. Je to moje zbožné prianie, aby boli vedci počutí, aby ich spoločnosť vnímala.

Snažíme sa, robíme po večeroch, po nociach, cez víkendy, cez sviatky a chceme našej krajine ukázať, že keď nás potrebuje, sme tu pre ňu. Mám len to zbožné prianie, aby keď pandémia odíde, na nás krajina zas nezabudla. Či sa tak aj stane, to neviem povedať…

Aj v rámci vedeckej obce cítite v takomto krízovom čase väčšiu súdržnosť alebo sa medzi sebou stále považujete za konkurenciu?

Sme súdržní. Nielenže to vidím, ale aj som si to na vlastnej koži zažil. V našej platforme sa dali dokopy inštitúcie, ktoré by ste povedali, že sa v živote dokopy nedajú – že sa zrazu spojí nejaká súkromná firma s Biomedicínskym centrom SAV a vedeckým parkom UK… A zdá sa mi, že nám to s pánom Klempom a pánom Szemesom veľmi dobre zafungovalo. Boli sme si vedomí toho, že v čase pandémie nie je čas na predbiehanie sa, naopak, nastal čas na spoluprácu a na tie synergie, ktoré nám tu na Slovensku niekedy chýbajú.

Je to škoda, pretože jedine cez synergie viete priniesť na svet niečo, čo je nielen slovenské, ale ešte aj lepšie. Keď dokážete spolupracovať a držíte spolu za jeden povraz, vznikajú najväčšie veci.


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Na Slovensku pribudlo 13 prípadov nákazy koronavírusu, zvýšil sa aj počet úmrtí (16. 5. 2020)
 Z hokejového analytika sa stal štatista ochorenia Covid-19, jeho údaje využívajú aj v Bielom dome (16. 5. 2020)
 Pobalstské štáty rušia cestovné obmedzenia, povinná karanténa však ostáva naďalej v platnosti (15. 5. 2020)
 Slovensko začne veľké testovanie na Covid-19, vyrobilo vlastné testy pre prvých stotisíc ľudí (15. 5. 2020)
 V najľudnatejšom regióne Nemecka rušia povinnú karanténu, krajina tiež pozastavuje hraničné kontroly (15. 5. 2020)
 Čína vracia úder. Kritizuje USA za zneužívanie pandémie na politický boj a poškodzovanie WTO (15. 5. 2020)
 Inteligentná štátna karanténa dostala zelenú aj v parlamente, testovanie repatriantov bude štandardné (15. 5. 2020)
 Prvá európska krajina vyhlásila, že porazila Covid-19 a ide rušiť niektoré opatrenia (15. 5. 2020)
 V Bratislave pristálo lietadlo s repatriantami z Tunisu, Slovensko pomohlo aj ďalším krajinám EÚ (15. 5. 2020)
 Koronavírus: Slovensko má vlastný test na Covid-19 a parlament schválil nový typ štátnej karantény (online) (15. 5. 2020)



nasledujúci článok >>
Taliansko uvoľňuje cestovné obmedzenia, postupne povolí aj cesty do zahraničia
<< predchádzajúci článok
Spolupráca KDH s PS/Spolu nebola prijatá pozitívne, hnutie o ďalšom spájaní síl neuvažuje

Pavol Čekan: Prvých stotisíc slovenských testov na koronavírus je pripravených, vydržia 40 dní - diskusné fórum čitateľov