Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

05. júla 2013

Humenčania sa emigrantov zo záchytného tábora už neboja



HUMENNÉ 5. júla (WEBNOVINY) – Záchytný tábor v Humennom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR sa počas jeho vyše šesťročnej existencie stal prechodným domovom pre zhruba 4 500 žiadateľov o azyl. Napriek ...



Zdieľať
utecenci humenne imigranti HUMENNÉ 5. júla (WEBNOVINY) – Záchytný tábor v Humennom Migračného úradu Ministerstva vnútra SR sa počas jeho vyše šesťročnej existencie stal prechodným domovom pre zhruba 4 500 žiadateľov o azyl.


Napriek počiatočným obavám obyvateľov aj mestských poslancov, spolunažívanie s cudzincami v Humennom funguje bez problémov.

Skonštatoval to viceprimátor Humenného Andrej Semanco pri pripomenutí si nedávneho Svetového dňa utečencov.

„Po čase vidíme, že spôsob a systém prevádzky je taký bezpečný, že našim občanom nehrozí nič zlé. Hrozby v podobe zdravotných, sociálnych či kriminálnych problémov, ktorých sme sa všetci obávali, sa nenaplnili,“ povedal Semanco. Ďalej skonštatoval, že objekt nie je na príťaž a nestalo sa, aby nejaký kriminálny čin spáchali ľudia zo záchytného tábora.


Obyvatelia najprv protestovali

Kapacita zariadenia, ktoré vzniklo v bývalých vojenských kasárňach, je 524 osôb. Počas celej prevádzky nenastala situácia, aby bol záchytný tábor tak obsadený, aby nebolo možné prijať nových žiadateľov o azyl. Najmladší žiadateľ o azyl mal 29 dní a najstarší 73 rokov. Počas pobytu v záchytnom tábore sa jednej žiadateľke o azyl z Vietnamu narodilo dieťa. Najviac utečencov pochádzalo zo Somálska, Afganistanu a Gruzínska.

Ako informovala hovorkyňa humenskej radnice Michaela Slivková Kirňaková, keď sa v roku 2003 Humenčania dozvedeli, že štát chce v meste zriadiť záchytný tábor, okamžite sa zdvihla vlna protestu, čo vyvrcholilo petíciou. Projekt vtedy nenadchol ani mestských poslancov. Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva v apríli 2003 vyjadrili nesúhlasné stanovisko. Z 21 poslancov bolo proti projektu 20. Napriek tomu legislatíva Ministerstvu vnútra SR takéto zriadenie tábora umožnila.


Jediné zariadenie s karanténou

Svoj zámer odôvodnili pred poslancami tým, že vstupom Slovenska do Európskej únie sa bude prehlbovať tlak na východnú hranicu, preto je potrebné azylovú procedúru vybavovať v priestore čím bližšie k hranici EÚ, a humenské kasárne boli najbližšie.

Semanco doplnil, že emigranti z humenského záchytného tábora nie sú problémoví. Drobnejšie previnenia rieši personálom migračného úradu, ak je to potrebné, kontaktujú políciu.

„Naši obyvatelia sa predovšetkým báli, akí ľudia to budú. Báli sa o zdravie svojich detí. Regionálny úrad verejného zdravotníctva nám vysvetľoval, že emigranti s našimi občanmi do styku neprídu. Sú 30 dní v karanténe. Za ten čas im urobia potrebné vyšetrenia. Dnes vidíme, že tieto opatrenia naozaj fungujú,“ povedal viceprimátor.

Zariadenie v Humennom je špecifické tým, že tu prebieha karanténa, čo je vstupný filter na zachytenie infekčných chorôb. Je to uzavretý tábor, kde migranti nemôžu svojvoľne prichádzať a odchádzať zo zariadenia. Humenský záchytný tábor pre žiadateľov o azyl je jediným táborom u nás, v ktorom prebieha karanténa. Musí ním prejsť každý cudzinec počas azylovej procedúry.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ceny ropy oslabili, zlacnelo aj zlato
<< predchádzajúci článok
Cez víkend sa uskutoční tradičná Levočská púť

Humenčania sa emigrantov zo záchytného tábora už neboja - diskusné fórum čitateľov