Recenzia: DPOH zapĺňa biele miesto v našej histórii po dobrom a nežnom srdci, ktoré patrilo Bratislavčanke Alžbete Güntherovej-Mayerovej

O procese prípravy a samotnej osobnosti, ktorú si pripomenuli, hovorili autorka textu Anna Grusková a historik a teoretik umenia Július Barczi.

Krásnou a nezabudnuteľnou pre prítomného diváka sa stane po zhliadnutí predstavenia Anny Gruskovej s názvom Bratislavské srdce v DPOH slovenská historička umenia a publicistka Alžbeta Güntherová-Mayerová, alebo „Lili“, ako ju všetci volali.

Tvorcovia ju predstavili aj ako nádejnú umelkyňu v oblasti reklamy, historiografie, najmä v odevnom odvetví, zakladajúcu oveľa dôstojnejší a precíznejší pohľad na umenie, ale hlavne ako človeka. Nechali prevravieť vďaka podrobnej rešerši nie množstva dostupných materiálov a zdrojov, hlavne pocity tých, ktorí ju poznali.

Postavu ozaj unikátne, hoci sa málokedy upriamujem na výkon, stvárnila Anikó Vargová.

Jej hodnovernosť, čistota, neha, láskavé materinské srdce, ktoré ale venovala „Lili“ aj rodiacemu sa slovenskému národu, podala divákovi herečka tak, akoby s rolou naozaj zrástla.

Hovorili rovnako o žene, ako aj o človeku, matke, umelkyni, ale najmä o jej význame pre našu históriu.

Je ozaj dôležité a unikátne, a veľmi podstatné, keď hľadisko naplnia mladí ľudia. Keď javiská divadiel ponúkajú témy „tragédie národa“, možno aj oblečené do nádherných dobových šiat čiernej farby s bielymi volánmi na štíhlej postave Henriety Mičkovicovej ako " pamäti, inventára, súpisky...alebo, môžeme skôr povedať, nevypočutej histórie...".

O Akcii B sa v umení už hovorí, hovorí sa a píše o nemilosti, trýzni. O nevypočutí...

Ale o láske takejto ženy, „Lili“ - Alžbete G. sa vyplatí dozvedieť z javiska DPOH aj viac.

Žena, ktorá môže ukázať cestu. Jej syn Peter, ktorý sa hry nedožil a zomrel ešte pred jej uvedením v roku 2024, by isto oponoval. V hre zazneli aj jeho slová: "Bola utrápená a bolo to na nej vidieť..." .

Ocenenie od dieťaťa takejto ženy by asi spoločnosť nedostala ešte ani dnes, pretečie ešte veľa vody, aby sa zahojili takéto rany, ale zúročená snaha tvorcov vyniesť na svetlo, a pred zraky diváka, život a postoj k národu, jeho úsiliu a tvorivosti od tvorkyne a historičky Alžbety Güntherovej-Mayerovej, je sám osebe oslavou slova, slávou dobra, nevymierajúceho pochopenia, možno i náznak toho, čo nám AI zdanlivo ničí - schopnosti toho druhého vypočuť.

V prípade „Lili“ i po smrti jej odkaz napriamuje niť, os ducha smerujúcu od človeka k Bohu, alebo nás, jedného k druhému. Zatiaľ umelca, diváka, čitateľa… Najmä toho, ktorý je ochotný počúvať.

Vnem, ale má každý z nás, vieru môže dodať jej postava, ako aj stvárnenie herečkou, samotná inscenácia a jej úsilie predostrieť vedome a cielene práve túto charakteristickú črtu ženy.

DPOH ponúka cyklus o osobnostiach a Anna Grusková pripravila spracovaním dostupných materiálov, krásny koncert na prebudenie dobra, alebo úvah o tom, ako možno k nemu pristupovať. Aj o tom boli slová a myšlienky historičky, preto sa oplatí kúpiť si aj bulletin. Nahrádza biele miesto v našej histórii po dobrom a nežnom srdci, chápajúcom a odpúšťajúcom, ktoré patrilo Bratislavčanke Alžbete Günterovej-Mayerovej, prezývanej Lili.

Autor: Jana Jurkovičová

Foto: Robert Tappert, AVU SNG