Opoziční ´mušketieri´sa spojili, chcú si vypočuť prezidenta

BRATISLAVA 7. januára (WEBNOVINY) – Štyri opozičné strany KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS podajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chcú, aby prezident SR Ivan Gašparovič vysvetlil svoje rozhodnutie nevymenovať na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.


Ako povedal v pondelok po rokovaní týchto opozičných strán na tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ, opozícia tiež vyzýva ústavný súd, aby prednostne riešil ústavnú sťažnosť Jozefa Čentéša na jeho nevymenovanie.

„Paralelne chceme zbierať podpisy na podanie obžaloby proti prezidentovi za úmyselné porušenie ústavy. Zároveň vyzývame vládnucu väčšinu, aby sa zdržala konania, ktoré by viedlo k novej voľbe generálneho prokurátora,“ povedal Figeľ.

Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka prezident je hanbou našej krajiny. Za výdatnej pomoci Smeru vracia Slovensko do 90-tych rokov. Podľa neho ide o návrat arogancie moci. „Opozícia musí konať a využiť všetky možnosti, ktoré má, aby zamedzila takémuto konaniu,“ povedal, pričom ocenil, že sa opozičné strany dohodli na návrhu podať obžalobu na prezidenta.


Republika sa vracia do čias mečiarizmu, strachuje sa Frešo

Predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára prekvapuje postoj šéfa parlamentu Pavla Pašku, ktorý neobhajuje NR SR. „Voľba Čentéša anulovaná nebola. Ústavný súd nepovedal, že tá voľba nebola správna. Preto je na mieste zvolanie mimoriadnej schôdze,“ uviedol.

Líder SDKÚ-DS Pavol Frešo poukázal na fakt, že opozícia sa dokáže spojiť, keď sa republika vracia do čias mečiarizmu. „Dokážeme zápasiť. Smeru sa bude proti zjednotenej opozícii bojovať ťažko. Uvedomujeme si svoju zodpovednosť. Vytiahneme všetky zbrane a zastaneme sa demokracie na Slovensku,“

Líder SaS Sulík 3. januára oznámil, že jeho strana sa pokúsi iniciovať návrh v Národnej rade SR, aby podala na Ústavný súd SR obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy SR tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Ústava SR hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy SR alebo za vlastizradu.


Prezident sa rozhodol po Novom roku

O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva národná rada na ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Prezident SR Ivan Gašparovič oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi 2. januára, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Podľa verdiktu ÚS je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.

Prečo prezident odmietol Čentéša vymenovať?

Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavný súd podaných viacero oznámení. "Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja," konštatuje prezident.

Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolností kandidoval a takú voľbu prijal. "V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď najprv v situácii, keď vládna koalícia odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením, v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil," uvádza Gašparovič.

Pochybnosti o tom, či je zvolený kandidát pripravený a ochotný ctiť si materiálnu podstatu práva, alebo naopak je ochotný a pripravený jeho zmysel formálnym výkladom práva obchádzať, vzbudzuje podľa hlavy štátu aj skutočnosť, že Čentéš sa zúčastnil a bol zvolený vo voľbe vykonanej podľa zákona, ktorého účinnosť bola ústavným súdom pozastavená a ktorá bola národnou radou vykonaná s neskrývaným úmyslom výkon tohto rozhodnutia ústavného súdu zmariť. "Navyše za situácie, keď ústavný súd konal o návrhu na vyslovenie nesúladu tohto zákona s ústavou," konštatuje prezident.