Bez maltezáka si ani nemňauknú

Všetci moderátori sedeli v zasklenej klietke a poslucháči ich mohli chodiť „očumovať“. Bol to prvý rozhlas, ktorý ste mohli vidieť. V zoologických praktikách stále pokračujú.
Vojdete do preskleného štúdia v jednej z výškových budov Polus centra v Bratislave a máte pocit, že ste zrazu v chovnej stanici malých bielych štekajúcich klbiek. Kto nemá maltezáčika, si v rádiu ani „nemňaukne“. Riaditeľ rádia Rasťo T. Lehotský sa správa ako kynologický despota. Presadzuje nezvyčajný trend. „Všetci moderátori musia mať psa, ale nie obyčajného, iba od spoločného otca,“ hovorí s vážnou tvárou, keď sa mu pod nohami motá Leo. A tak spíkrom Ice, Rebeke, Miškovi a Robovi nezostalo nič iné, ako sklopiť uši a navštíviť chovnú stanicu. Svorka, či vlastne nová chovná stanica, teraz pozostáva zo štyroch psov a z jednej, asi v budúcnosti veľmi populárnej, sučky. „Konkurencia má šancu. Keby nám chceli znížiť sledovanosť, stačí, aby do štúdia prepašovali mačku. Naši maltezáčikovia a maltezáčka sa, samorejme, zľaknú a utečú. Za nimi od mikrofónov pobežia aj ich verní páni a paničky. Sú svojim chlpáčom nesmierne verní,“ poradil iným komerčným rádiám na záver vodca svorky Rádia SiTy Rasťo T. Lehotský.
Milan Nemec