Boris Filan prináša román poznačený augustom 1968

Stále si ju však v sebe nedokáže celkom zodpovedať. Sám nakoniec zostal. A po štyridsiatich rokoch prichádza na knižný trh s románom Klimtov bozk, v ktorom rozpráva ľúbostný príbeh dvoch ľudí, ktorí nedokážu odísť a nesmú zostať. Adam a Silvia žijú v dobe smerujúcej k jednému z najväčších očakávaní a sklamaní aké Československo prežilo - k augustu 1968. "Chcel som si ten problém sám vo svojom vnútri vyriešiť, pretože aj ja som uvažoval o odchode a zostal som tu," prezradil Filan v rozhovore pre agentúru SITA. Zostať na Slovensku sa rozhodol z troch dôvodov. V tom čase ho prijali na VŠMU v Bratislave, kde sa chystal študovať scenáristiku a uspel v konkurencii stoviek uchádzačov. "Druhá vec bola, že som silne naviazaný na svoju rodinu, a asi by som zle prežíval naše rozdelenie. Mojím najväčším darom v živote sú moji kamaráti," uviedol Filan, bez koho by si život ďaleko od domova nevedel predstaviť. "Ako basketbalista som chodil od šestnástich rokov na Západ, a tam som videl, že majú väčší televízor, lepšie auto, lepšie dovolenky, ale ľudské vzťahy boli nulové. Viete, akí boli už vtedy? Takí hnusní, akí sme my teraz," ozrejmil svoje dojmy zo Západu, kam sa nechce ani Silvii, hlavnej hrdinke knihy Klimtov bozk. Ako prezradil, Silvia je Maďarka z Košíc, ktorá miluje Slovensko natoľko, že za žiadnu cenu nechce odísť a emigruje len kvôli matke. "Kvôli sebe by nikdy neodišla, radšej by položila život," dodal s tým, že na druhej strane bolo veľa Slovákov, ktorí sa "búšili do pŕs a ušli 'za lepším' na Západ“.

Boris Filan svoje najnovšie dielo charakterizoval ako slovenský silný ľúbostný príbeh. "Do tej knižky som napísal všetko, čo o láske viem a miestami aj viac," prezradil o diele, ktoré nazval podľa najznámejšieho diela slávneho rakúskeho maliara Gustava Klimta. "Tento obraz považujem za najkrajšie, čo bolo namaľované, a keď som ho uvidel, tak ma oslnil. Klimt maľoval ženy tak, ako by som ich maľoval ja, keby som vedel maľovať. Secesia bola ukončením niečoho krásneho. Je to hranica, na ktorú sa výtvarné umenie dostalo. Čo po nej nasledovalo, už bolo problematické," uviedol Filan, ktorý má veľmi rád aj diela Edgara Degasa. Symbol konca niečoho krásneho preniesol aj do svojho románu, v ktorom ho charakterizuje august 1968. Vo svojej knihe sa pokúsil priniesť výpoveď o kľúčovom období našich dejín. Pracoval s reálnymi faktami, ale nenechal sa zviazať s historickou realitou. "Klimtov obraz v Prahe nikdy nebol vystavovaný, ani tam nikdy nebola výstava secesie. V skutočnosti bola vo Viedni. Ale ja som potreboval dostať dvoch ľudí pred ten obraz a v románe to môžem spraviť," objasnil svoj tvorivý postup. Ústredný pár románu Adam a Silvia nevedia, že ich vzťah je zaťažený nechcenými hriechmi a strašnými omylmi rodičov. Tajomstvá minulosti však budú pre ich lásku nakoniec smrteľnou prekážkou. 

(SITA)