Detské obličky ohrozuje veľa soli aj zlý pitný režim

Bratislava 1. marca (TASR) - Slovenské deti majú v strave viac soli, než je zdravé. "Väčšina detí už v predškolskom veku a v ranom školskom veku prijíma väčšie množstvo soli ako denný odporúčaný limit pre zdravých dospelých, čo je päť až šesť gramov. Je toho veľa a v nízkom veku sa organizmus nastaví už na vysoký nadbytok soli," hovorí profesorka Ľudmila Podracká, vedecká sekretárka Sekcie detskej nefrológie Slovenskej nefrologickej spoločnosti.

Soľ môže pritom nepriaznivo vplývať na obličky, ktoré sa napríklad podieľajú na regulácii krvného tlaku. Podľa odborníkov za nadmerný príjem sodíka môžu skryté soli v potravinách. Až dve tretiny prijímanej soli v detskej strave pochádzajú z priemyselne spracovaných potravín ako pečivo, údené či tavené syry, párky či šunka. Problémom sú aj dochucovacie koreniace zmesi či kečup. Za úplne nevhodné sa pre deti považujú omáčky či polievky z polotovarov.

Deti sa rodia s anatomicky úplne vyvinutými obličkami, ich funkcie sa vyvíjajú asi do dvoch rokov. Aj preto ich treba chrániť už od narodenia. Detské obličky nepoškodzuje len nadmerné solenie, ale i nedostatok tekutín. K dehydratácii prichádza u detí rýchlejšie ako u dospelých. Ak obličky z rôznych príčin nevylúčia dostatočné množstvo soli a odpadových látok z organizmu, môžu sa ukladať v telesných tkanivách. Základom pitného režimu dieťaťa by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s nízkym obsahom minerálnych látok.

Problémom pre obličky sú aj opakované infekcie močových ciest. Neliečený zápal sa môže hojiť v obličke tvorením jaziev. Zjazvenie tkaniva môže viesť po niekoľkých rokoch k zvrašťovaniu a k strate funkcie. Dôsledkom je vtedy dialýza a transplantácia. Ochranou pred infekciami močového ústrojenstva je udržiavanie dobrej imunity dieťaťa, pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra i čreva vyplývajúce z dostatku tekutín a dostatočný príjem brusníc a probiotík.

Významné poškodenie obličiek u detí môžu spôsobiť i lieky, najmä pri ich kombinovaní či vysokých dávkach. Väčšina liekov, ktoré dieťa dostane, sa vylučujú obličkami a každý liek je pre obličky svojím spôsobom toxínom. Poškodenie liekmi následne spôsobí chronické zmeny obličkových štruktúr a dieťa sa dostáva do I. štádia chronickej obličkovej choroby, ktorá sa považuje za tzv. tichého zabijaka. Rozvíja sa bez bolestí a bez vážnejších príznakov, poškodené obličky však pri bežnej záťaži pomaly odumierajú.

Na ochorenia obličiek u detí chce upozorniť nadchádzajúci Svetový deň obličiek (10.3.).




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR