DOPRAVOPROJEKT prezentoval na konferencii Verejná osobná doprava 2008 projekt TEN-T

BRATISLAVA 23. septembra (WN/PR) - Spoločnosť DOPRAVOPROJEKT a.s. sa zúčastnila ako hlavný partner 18. a 19. septembra 2008 odbornej medzinárodnej konferencie Verejná osobná doprava 2008. Riaditeľ divízie Bratislava II, Ing. arch. Ľudovít Horváth, na konferencii prezentoval spoločnosťou pripravovaný projekt Železničného prepojenia koridorov TEN-T s letiskom a železničnou sieťou. Ako povedal, základným cieľom prepojenia koridorov je zvýšiť interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete. „Od roku 2007 prebieha v Bratislave intenzívna príprava projektu dotýkajúceho sa širšieho centra mesta. Rozhodujúcou a technicky a ekonomicky najnáročnejšou časťou projektu je I. stavba Bratislava Predmestie – Bratislava Petržalka, spájajúca existujúce železničné trate na oboch brehoch rieky Dunaj tunelovým vedením pod centrom mesta a popod koryto rieky. Celková dĺžka tejto vetvy železničného prepojenia je 6,88 km, z čoho 6,43 km je vedených tunelmi,“ povedal Ing. arch. Horváth. Vzhľadom na vysoko urbanizované mestské prostredie a výškové budovy, ktoré bude trasa prepojenia križovať, je trať vedená v extrémnom prípade až 40 m pod terénom. Okrem funkcie tranzitného prepojenia železničných koridorov má stavba plniť aj funkcie vnútromestskej dopravy, čím sa črtá šanca čiastočne nahradiť časť v minulosti pripravovanej, zatiaľ nerealizovanej stavby Nosného systému mestskej hromadnej dopravy (NS MHD). Z tohto dôvodu budú na trase prepojenia vybudované štyri stanice, dve hĺbené a dve razené. Dĺžka staníc sa predpokladá v závislosti od ich funkčného využitia od 150 m až do 400 m. Podľa časového harmonogramu prípravy projektu sa počíta s realizáciou diela v období rokov 2010 – 2015. Ďalším z cieľov projektu je úspora dopravných časov pri diaľkovej doprave. Avšak viesť železničnú trať centrom mesta, v husto urbanizovanom prostredí, prináša nielen pozitíva vo forme skrátenia dopravnej cesty, ale z dôvodu rešpektovania mestských urbanistických štruktúr vedie k ďaleko náročnejším technickým riešeniam ako by tomu bolo vo voľnej krajine. Ekonomika projektu je „výhodou“, ktorá umožní integrovať v úseku tejto vznikajúcej budúcej infraštruktúry technické prostriedky na báze železnice s požiadavkami uspokojiť medzi bratislavskou Petržalkou a „centrom“ mesta každodenné zvýšené nároky na prepravu obyvateľov mesta z jednej strany Dunaja na druhú. Pripravované projektové návrhy túto integráciu zatiaľ podporujú. Úsek trate medzi železničnou stanicou Predmestie a stanicou Petržalka je riešený z časti dvojkoľajným tunelom hĺbeným zhora a z časti dvomi jednokoľajnými tunelmi budovanými razením. Hranicou medzi týmito dvoma úsekmi je línia Šancovej ulice. „V hĺbenom úseku je umiestnená zastávka Slovany zhruba 14 m pod úrovňou terénu, na konci hĺbeného úseku bude umiestená železničná stanica Filiálka. Práve táto stanica môže svojimi piatimi koľajami a dvomi nástupiskami prevziať podstatný diel z dopravnej práce. Stanica Filiálka je v hĺbke zhruba 16 m pod úrovňou zastavaného územia a so svojimi ostrovnými nástupiskami vytvára predpoklady na využitie vlakov aj pre účely mestskej hromadnej dopravy. Navrhnuté koľajové usporiadanie s piatou – strednou - koľajou umožňuje v rannej a popoludňajšej špičke dosiahnuť obraty mestských vlakov v intervale 3 minúty,“ zdôraznil Ing. arch. Horváth. Zastávky umiestnené bližšie k centru mesta sú už v razenom úseku, pričom vzhľadom na komplikované pomery v zastavaní územia existujúcimi, ale i rozostavanými resp. pripravovanými stavbami, ako aj nutnosťou prejsť popod Dunaj, sú tieto zastávky v pomerne veľkej hĺbke pod terénom: Nivy na úrovni cca 33 m a Centrum dokonca v hĺbke cca 42,4 m. Dopravný model, vzhľadom na predpokladaný počet cestujúcich, vychádzajúci z dopravných prognóz, uvažuje v špičkovej rannej a popoludňajšej trojhodine, t.j. v čase od 6.00 do 9.00 hod. resp. od 13.30 do 16.30 hod., s už spomínaným trojminútovým intervalom pohybu vlakov, ktorý je pre železničnú dopravu v bežnej prevádzke netradičný. „Na overenie reálnosti projektového návrhu boli použité modelové simulácie. Tieto dopravné simulácie, modelované na rozhodujúcom úseku projektu – na trati 1. stavby prepojenia koridorov, nám preukázali, že tento interval je dosiahnuteľný. Je teda namieste uvažovať, že prepojenie koridorov nebude slúžiť len pre štandardné účely medzimestskej a prímestskej dopravy, ale úplne prirodzene sa môže stať integrálnou časťou, ba dokonca jednou z nosných častí mestskej osobnej verejnej dopravy, ktorej sa nakoniec svojimi grafikonmi prispôsobia aj ostatné druhy nadväzujúcej doplnkovej osobnej hromadnej dopravy v meste,“ skonštatoval ďalej Ing. arch. Horváth. Aby to bolo možné, uvažuje projektový návrh na pravom brehu Dunaja s tzv. koľajovým rozpletom, kde už spomínané dva jednokoľajné razené tunely budú rozvetvené do štyroch tunelov, z ktorých dva plynule vyústia do železničnej stanice Petržalka a dva sa smerovo odklonia do koridoru vyhradeného v minulosti pre dráhu NS MHD aby umožnili vedenie vlakov cez Bosákovu ulicu až do Janíkovho dvora, prípadne ďalej do iných lokalít. Na tejto trati, ktorá už nie je priamo súčasťou prepojenia železničných koridorov v Bratislave, ale bude pravdepodobne pripravovaná v spolupráci ŽSR a Magistrátu osobitne, sa predpokladá zachovanie všetkých zastávok NS MHD tak, ako s nimi uvažuje územný plán mesta. Podstatnou otázkou spoločného využitia pripravovanej infraštruktúry pre účely klasickej železničnej dopravy a mestskej osobnej dopravy bude samozrejme vozidlový park. V tomto smere bude potrebné zabezpečiť, a to predovšetkým najmä z pohľadu MHD, nové vozidlá. V zásade možno predpokladať, že pôjde o 5-vozidlové jednotky s dĺžkou do cca 120 m a s riadiacim stanoviskom na oboch koncoch. Ich výkonové parametre musia zodpovedať sklonovým pomerom do 25 ‰, traťovej rýchlosti min. 80 km/h a spôsob prevádzky bude musieť vyhovovať mestskej ale aj prímestskej, resp. regionálnej prevádzke. Projekt prepojenia medzinárodných železničných koridorov TEN-T v samotnom hlavnom meste republiky v Bratislave je ambicióznym projektom, ktorý svojou 1. stavbou v cieľovom riešení prepojí stredom mesta železničnú trať od železničnej stanice Predmestie po železničnú stanicu Petržalka, v rámci jednotlivých etáp druhej stavby zabezpečí zdvojkoľajnenie trate v úseku Petržalka – Kittsee, zdvojkoľajnenie prepojenia Hlavnej stanice so železničnou stanicou Bratislava - Nové Mesto a zapojenie letiska M.R. Štefánika na železničnú sieť zo smeru Petržalka, ako aj zo smeru Bratislava - Nové Mesto. Tretia stavba projektu vyrieši elektrifikáciu trate Devínska Nová Ves – Marchegg. Projekt svojimi vetvami významnou mierou zasiahne do celého bratislavského uzla a to nielen rozšírením samotnej trate, ale zásadným spôsobom ovplyvní aj jeho dopravnú technológiu. Kontakt: DOPRAVOPROJEKT, a.s. Ing. Petra Pauerová Manažérka pre komunikáciu +421 2 502 34 456 (Tel.) E-mail: pauerova@dopravoprojekt.sk