Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

14. júla 2018

Francúzsko dnes slávi štátny sviatok - Deň dobytia Bastily



Ilustračná snímka.



Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Paríž 14. júla (TASR) - Vojenská prehliadka na Elyzejských poliach, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica. To sú charakteristické znaky francúzskeho štátneho sviatku - Dňa dobytia Bastily, ktorý pripadá na 14. júla. Na vojenskej prehliadke v Paríži je v tomto roku sa v sobotu 14. júla zúčastní podľa mediálnych informácií 4290 vojakov, 220 vozidiel, 250 koní, 64 lietadiel a 30 vrtuľníkov.


Od začiatku slávenia tohto sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Preto, aby sa pripomenula skutočnosť, že Francúzsko sa spamätalo z porážky utŕženej pruskými vojskami v roku 1870.

Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Táto udalosť znamenala začiatok francúzskej revolúcie.

Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.

Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napúšťali vodu zo Seiny. K štyrom vežiam dostavali postupne ďalšie štyri.

Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461-1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624-1642) ju zmenil na väznicu.

Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.

Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-Francois Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu Mosta Svornosti cez rieku Seina.

Deň 14. júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, presne ktorý deň sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol za štátny sviatok vyhlásený 14. júl.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Výnimočný stav v Turecku sa zrejme skončí 18. júla
<< predchádzajúci článok
Sobota bude ako stvorená na osvieženie pri vode