Odchod Grécka by eurozóna ustála, myslí si člen ECB Asmussen
Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen považuje prípadný odchod Grécka z eurozóny za zvládnuteľný, uprednostňuje však, aby krajina zasiahnutá dlhovou krízou zotrvala v ...
BERLÍN 20. augusta (WEBNOVINY) - Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen považuje prípadný odchod Grécka z eurozóny za zvládnuteľný, uprednostňuje však, aby krajina zasiahnutá dlhovou krízou zotrvala v menovej únii.
V rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka Frankfurter Rundschau zároveň varoval, že vystúpenie Atén z eurozóny by nemuselo byť usporiadané.
"Bolo by to spojené so stratou rastu a vyššou nezamestnanosťou a bolo by to veľmi drahé - v Grécku, v Európe ako celku a dokonca aj v Nemecku," upozornil zástupca Berlína v ECB.
K myšlienke spoločných dlhopisov celej eurozóny uviedol, že takáto forma zdieľania dlhu má logiku iba v úplnej fiškálnej únii a nemožno ju považovať za nástroj krízového manažmentu.
Prezident ECB Mario Draghi tento mesiac naznačil, že banka sa môže vrátiť k nákupom vládnych dlhopisov, aby krajinám ako Španielsko a Taliansko pomohla zmierniť náklady na obsluhu ich verejných dlhov. Intervencii ECB, s ktorou možno podľa Draghiho počítať najskôr v septembri, však musí predchádzať dohoda eurozóny o využití jej krízových fondov.
Tento názor podporil aj člen Výkonnej rady ECB Asmussen. Členský štát, ktorý chce, aby ECB intervenovala v jeho prospech, by mal najskôr požiadať a aktiváciu záchranných fondov a splniť podmienky, ktoré sú spojené s poskytnutím pomoci, uviedol člen Výkonnej rady ECB.
V rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka Frankfurter Rundschau zároveň varoval, že vystúpenie Atén z eurozóny by nemuselo byť usporiadané.
"Bolo by to spojené so stratou rastu a vyššou nezamestnanosťou a bolo by to veľmi drahé - v Grécku, v Európe ako celku a dokonca aj v Nemecku," upozornil zástupca Berlína v ECB.
K myšlienke spoločných dlhopisov celej eurozóny uviedol, že takáto forma zdieľania dlhu má logiku iba v úplnej fiškálnej únii a nemožno ju považovať za nástroj krízového manažmentu.
Prezident ECB Mario Draghi tento mesiac naznačil, že banka sa môže vrátiť k nákupom vládnych dlhopisov, aby krajinám ako Španielsko a Taliansko pomohla zmierniť náklady na obsluhu ich verejných dlhov. Intervencii ECB, s ktorou možno podľa Draghiho počítať najskôr v septembri, však musí predchádzať dohoda eurozóny o využití jej krízových fondov.
Tento názor podporil aj člen Výkonnej rady ECB Asmussen. Členský štát, ktorý chce, aby ECB intervenovala v jeho prospech, by mal najskôr požiadať a aktiváciu záchranných fondov a splniť podmienky, ktoré sú spojené s poskytnutím pomoci, uviedol člen Výkonnej rady ECB.
Prečítajte si tiež
- Francúzsky podnikateľ po kríze vo vedení preberá taktovku nad organizátormi ZOH 2030
- Orbán hovoril o rozdávaní tupých a ostrých nástrojov na odpor proti vláde
- Švajčiarsko otvára dvere Pchjongjangu, chce obnoviť politický dialóg
- Milujem Slovensko prinesie súboj spravodajských tvárí. Proti sebe sa postavia známi moderátori TV JOJ a JOJ 24 – FOTO
- Tisíce talianskych študentov a zamestnancov vyšli do ulíc, protestujú proti drahote