Pieninský národný park oslavuje polstoročnicu, vymodeloval ho Dunajec

Bratislava 16. januára (TASR) - Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) číslo 9 bol pred 50 rokmi 16. januára 1967 zriadený Pieninský národný park (PIENAP).

Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.

Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.

V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.

Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.

Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.

Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.

Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.

Ročná návštevnosť PIENAP je 700.000 návštevníkov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR