Pri Malom Dunaji sa zachoval jediný lodný mlyn

Kolárovo 28. júna (TASR) - Podľa historikov mlynárstvo patrilo na slovenskom území vždy medzi najrozšírenejšie remeslá. Jeho rozvoj bol úzko spätý s vynálezom vodného kolesa. Historička Izabela Danterová, ktorá mapovala súčasný stav vodných mlynov na Malom Dunaji, v článku publikovanom v časopise Pamiatky a múzeá uvádza, že vodné mlyny sa na území Slovenska rozšírili až po relatívnom ustálení pomerov v Európe v 8. a 9. storočí. Ich dynamický rozvoj nastal koncom 13. storočia. V súčasnosti sú na Malom Dunaji zachované vodné mlyny v Jahodnej, Tomášikove, Jelke a Dunajskom Klátove. Jediný lodný mlyn sa zachoval v Kolárove. Vodné mlyny nielen v lete lákajú na návštevu mnohých domácich i zahraničných turistov.

Ako Danterová povedala, Múzeum vodného mlynárstva inštalované v plávajúcom mlyne má zaujímavú históriu. Posledný demontovaný exemplár plávajúceho vodného mlyna, ktorý je postavený na dvoch rovnobežných člnoch a ukotvený o breh rieky, bol prevezený v roku 1965 do skladov Múzea slovenskej dediny v Martine. V roku 1980 bývalá Okresná pamiatková správa v Komárne požiadala o vydanie tohto mlyna s plánom na jeho rekonštrukciu. Za pomoci Slovenských lodeníc Komárno bolo dielo dokonané. Dnešný mlyn, hoci vyzerá veľmi pôvodne, je mierne upravený pre potreby expozično-muzeálne, pričom je plne funkčný. Mlyn sa stal v roku 1995 majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny - základnej organizácie Drop v Kolárove.

Prírodný areál plávajúceho vodného mlyna sa nachádza neďaleko mesta Kolárovo v juhozápadnej časti Žitného ostrova. Areál leží na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. Plávajúci mlyn sa stal súčasťou kultúrnej pamiatky, ktorého zloženie flóry a fauny je typickým reprezentantom ekosystému lužného lesa.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR