Slovensko musí opäť platiť za svoje súdy

Tagy: Slovensko Súd Európsky súd pre ľudské práva

SITA

BRATISLAVA 18. mája (WEBNOVINY) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil päť rozsudkov proti Slovenskej republike. Tri rozsudky vyniesol v prípadoch sťažovateľa Bíra, ďalšie dva v prípadoch sťažovateľky Kociánovej. Štát bude musieť sťažovateľom zaplatiť dokopy 11 564 eur, z toho 6 264 eur Bírovi a 5 300 Kociánovej.

V prvom prípade Bíro žaloval republiku pre neprimeranú dĺžku konania o uloženie povinnosti plniť zmluvné záväzky a o náhradu škody. Konanie sa začalo v máji a stále sa neskončilo. Počas tohto obdobia sa vecou zaoberali súdy na troch stupňoch konania. Bíro tiež namietal, že vo vzťahu napadnutého konania nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy a namietal aj porušenie dohovoru o zákaze diskriminácie. Ústavný súd sa dĺžkou konania zaoberal dvakrát. V prvom prípade rozhodol, že Okresný súd Bratislava I porušil Bírovo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal odškodné 30 000 korún (995 eur) z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Druhú ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu, že nespĺňala procesné podmienky na konanie. Bíro požadoval od štátu 33 117 eur ako náhradu majetkovej škody a 33 194 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Okrem toho si uplatnil 337 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom a 109 eur za náklady vynaložené pred ESĽP. Európsky súd sťažovateľov nárok na náhradu majetkovej ujmy zamietol, ale priznal mu 2 000 eur ako nemajetkovú ujmu a 30 eur ako náhradu výdavkov pred ESĽP. Nárok na náhradu trov pred ústavným súdom zamietol, pretože to mu už priznal ústavný súd.

Aj v druhom prípade Bíro žaloval Slovensko pre neprimeranú dĺžku konania a náhradu škody. Jeho konanie sa začalo v novembri 2003 a stále sa neskončilo. Sťažovateľ rovnako namietal, že počas konania nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Sťažovateľ sa trikrát sťažoval na dĺžku konania aj na ústavnom súde, ten všetky tri podania zamietol. Bíro žiadal ESĽP, aby mu priznal 1 727 eur ako náhradu majetkovej škody a 10 000 z titulu nemajetkovej ujmy. Okrem toho požadoval 54 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP zamietol sťažovateľov nárok na náhradu majetkovej škody, priznal mu však 3 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 54 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.

Z dôvodu neprimeranej dĺžky konania o náhradu škody žaloval Bíro republiku aj v treťom prípade. Konanie sa začalo v decembri 2001 a skončilo sa v januári 2008. Sťažovateľ tiež namietal, že počas konania nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Dĺžkou konania sa dvakrát zaoberal aj ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti. Pri prvej sťažnosti ústavný súd rozhodol, že Okresný súd Trnava porušil sťažovateľove právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi 20 000 Sk (663 eur) ako primerané finančné zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Druhú ústavnú sťažnosť odmietol preto, že v čase jej podania bolo konanie už skončené. Bíro požadoval 147 177 eur ako náhradu majetkovej škody a nešpecifikovanú sumu ako nemajetkovú ujmu. Uplatnil si aj spolu 384 eur ako náhradu nákladov a výdavkov vynaložených v konaní pred ústavným súdom i ESĽP. Európsky súd zamietol sťažovateľov nárok na náhradu majetkovej škody, ale priznal mu 1 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 180 eur ako náhradu nákladov a výdavkov.

Kociánová žalovala SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Súvisí to s jej žalobou z roku 1997, ktorou sa domáhala práva nazrieť do dokumentácie obchodnej spoločnosti a následného konania o výkon rozhodnutia. Celková dĺžka konania, vrátane konania o výkon rozhodnutia, bola sedem rokov a šesť mesiacov. Okrem toho sa sťažovala na porušenie majetkových práv. Dĺžku konania napadla aj na ústavnom súde, ten však odmietol jej sťažnosť čiastočne preto, že ju nepodala voči dotknutým orgánom v čase, keď konanie pred nimi ešte prebiehalo, čiastočne pre nevyčerpanie iných dostupných prostriedkov nápravy a čiastočne pre zjavnú neopodstatnenosť. Kocianová si uplatnila 15 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 450 eur z titulu trov konania. ESĽP priznal sťažovateľke 4 000 eur ako nemajetkovú ujmu, avšak jej nárok na náhradu trov konania zamietol, pretože ho sťažovateľka nepodložila žiadnymi dokumentmi.

V ďalšom prípade Kociánová žalovala SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesení, vedeného na Krajskom súde v Bratislave. Konanie sa začalo v septembri 1997 a skončilo sa v máji 2004. Okrem toho sa sťažovala na porušenie jej majetkových práv. Dĺžkou konania sa dvakrát zaoberal ústavný súd. Na základe prvej sťažnosti rozhodol, že Krajský súd v Bratislave porušil sťažovateľkine právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke 40 000 Sk (1 328 eur) ako primerané finančné zadosťučinenie z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Druhú ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže v čase je podania bolo už konanie právoplatne skončené. Kociánová žiadala 82 984,79 eur z titulu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Tiež požadovala 400 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP zamietol sťažovateľkin nárok na náhradu majetkovej škody, lebo nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou. Na druhej strane jej priznal 1 300 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu nákladov a výdavkov zamietol z dôvodu, že ho sťažovateľka nepodložila žiadnymi dokumentmi.

Informovala Zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková.

SITA

Tagy: Slovensko Súd Európsky súd pre ľudské práva