Tvorba Jana Švankmajera a Laca Terena v Bratislave

Bratislava 8. apríla (OTS) - Výstavy Kabinet Jana Švankmajera a Laco Teren - Veľká ryba sú v Danubiana Meulensteen Art Museum sprístupnené od 29. marca do 28. júna 2015.

Kabinet Jana Švankmajera
„Imaginace je největší dar, který lidstvo dostalo.“ (J. Š.). Nekonvenčný typ myslenia a neskrotná imaginácia sprevádzali Švankmajerovu tvorbu od začiatku. Odchovaný bábkarstvom inklinoval k magickej hre s fetišmi a premenou skutočnosti na magické snové vidiny. Táto premena vychádzala z tvorby nových celkov zostavených z reálnych nájdených predmetov na princípe dadaistických „objets trouvés“. Výsledky svojho zberateľstva buď zaradil do svojho kabinetu kuriozít, alebo s predmetmi ďalej pracoval, pobádaný svojou imaginatívnou nutkavosťou vytvárať z nich nové zoologické monštrá, ktoré vyústili do „Prírodopisného kabinetu“. Spôsob ich konštrukcie i prezentácie v type vitrín z prírodopisných kabinetov vytvára reálnu ilúziu. Vznikajú od začiatku sedemdesiatych rokov v rôznych formách, buď ako objekty alebo plošné diela, grafiky, koláže, obrazy. Plošné práce, ktoré predchádzali objektom, tvoria „Švank- Meyer´s Bilderlexikon“, akúsi alternatívnu zoológiu, ktorá mystifikuje súčasné aj minulé. Podľa Jana Švankmajera je práve realistický detail dôležitý, a čím je realistickejší, tým viac násobí fantastický účinok, pomáha preniknúť do jeho vnútorných hĺbok.

Na prítomnej výstave zbierky Ivana Melicherčíka je tvorba doyena českého surrealizmu zastúpená bezmála 50 dielami, predovšetkým už povestnými „zvieracími“ objektmi, ale aj reliéfmi, kolážami a grafikami.

Laco Teren - Veľká ryba
Možno je to, čo nazývame umením „aj čosi, kde človek nájde svoju cestu, svoj pokoj“ (L. T.). Ak sa obzrieme na tridsaťročné hľadanie Laca Terena zistíme, že svoju originálnu cestu našiel. Vo svojich začiatkoch patril v polovici osemdesiatych rokov ku generácii, ktorá lámala dogmy sorely a trúfalo siahala po výtvarnom jazyku postmoderny.

Charakter expresívnej maľby mu bol bytostne blízky. Umožnil mu rozvíjať fenomén maľby novým spôsobom ako ironizujúcu reflexiu spoločenského diania. Zameral sa na obrazovú symboliku dobových politických ikon budovateľského optimizmu ako bezobsažných a sprofanovaných téz. Skúsenosti z tejto etapy, ale aj prenikanie do tajov maľby veľkých svetových osobností znamenali pre Terena proces vnútorného dozrievania chápania maľby. Preto sa aj spôsob maľby v princípe menil, vracal sa k podstate maliarstva. Inými očami vníma veci okolo seba, hľadá nové témy a novú obrazovú symboliku. Odhaľuje v nich viacvýznamový vzťah medzi témou, symbolom a obsahom a aktualizuje ich posolstvo. Dôležitú úlohu má v jeho novšej tvorbe kresba. Je základom formotvorného i kompozičného princípu. V spojení s jemnou pastelovou farebnosťou dospel k novej interpretácii „zatracovaného“ pojmu krásna: „Chcem, aby moje veci boli krásne. Radšej krásne ako súčasné“. Týmto postojom sa však Teren od súčasnosti nevzďaľuje. Dokázal vytvoriť nadhľad nad ignorovaním kontextu, relativizujúc pojem „súčasnosť“.
Jeho tvorba sa odvíja cyklicky na niekoľkých témach. Väčšinou siaha po intímnejších až klasických maliarskych motívoch: zátišia, ženy, akty, sny, prírodné motívy, kvety, či rastliny z herbárov, ktoré podáva s veľmi jemnou a sofistikovanou iróniou, až sarkazmom. Zámerom autora je „návrat k maliarstvu“.

Výstava prezentuje veľkoformátové maľby a plastiky z posledného obdobia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR