Vláda odobrila verejnú voľbu generálneho prokurátora
Vláda dnes odobrila verejnú voľbu generálneho prokurátora, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. ...
Foto: SITA/Michal SvítokBRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) - Vláda dnes odobrila verejnú voľbu generálneho prokurátora, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Verejná voľba vyplýva z poslaneckej novely zákona o rokovacom poriadku, ktorú dnes vláda prerokovala a súhlasila s ňou. Ku koaličnej novele z dielne poslancov Pavla Abrhana (KDH), Milana Horta (SDKÚ-DS), Jozefa Kollára (SaS) a Lászlóa Solymosa (Most-Híd) má vláda len niekoľko výhrad legislatívno-technického charakteru.
Tajne by sa po novom malo v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov Národnej rady SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie parlament. Okrem toho bude aj fakultatívna možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Na zmene rokovacieho poriadku sa dohodla koalícia po tom, ako koncom roka 2010 v tajných voľbách nedokázala zvoliť nového generálneho prokurátora.
Ako sa píše v návrhu, pri verejnom hlasovaní predsedajúci oznámi mená kandidátov v abecednom poradí, o každom sa hlasuje samostatne pomocou technického zariadenia. Zvolený je ten, kto získal najvyšší počet hlasov prítomných poslancov. Ak sa volia dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolení sú tí, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak dvaja alebo viacerí kandidáti získali rovnaký počet hlasov, voľba sa opakuje. Ak ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, uskutoční sa opakovaná voľba. Ak bol navrhnutý iba jeden kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Ak ani v opakovanej voľbe nezvolí parlament kandidáta, prípadne potrebný počet kandidátov, uskutočnia sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu. Do nových volieb možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani opakovanej voľbe.
Tajne by sa po novom malo v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov Národnej rady SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie parlament. Okrem toho bude aj fakultatívna možnosť, aby sa NR SR uzniesla na tajnej voľbe aj v iných prípadoch, kde by inak rozhodovala verejne. Na zmene rokovacieho poriadku sa dohodla koalícia po tom, ako koncom roka 2010 v tajných voľbách nedokázala zvoliť nového generálneho prokurátora.
Ako sa píše v návrhu, pri verejnom hlasovaní predsedajúci oznámi mená kandidátov v abecednom poradí, o každom sa hlasuje samostatne pomocou technického zariadenia. Zvolený je ten, kto získal najvyšší počet hlasov prítomných poslancov. Ak sa volia dvaja alebo viacerí kandidáti, zvolení sú tí, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak dvaja alebo viacerí kandidáti získali rovnaký počet hlasov, voľba sa opakuje. Ak ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, uskutoční sa opakovaná voľba. Ak bol navrhnutý iba jeden kandidát, opakovaná voľba sa nekoná. Ak ani v opakovanej voľbe nezvolí parlament kandidáta, prípadne potrebný počet kandidátov, uskutočnia sa nové voľby na niektorej z ďalších schôdzí parlamentu. Do nových volieb možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani opakovanej voľbe.
Prečítajte si tiež
- Francúzsky podnikateľ po kríze vo vedení preberá taktovku nad organizátormi ZOH 2030
- Orbán hovoril o rozdávaní tupých a ostrých nástrojov na odpor proti vláde
- Švajčiarsko otvára dvere Pchjongjangu, chce obnoviť politický dialóg
- Milujem Slovensko prinesie súboj spravodajských tvárí. Proti sebe sa postavia známi moderátori TV JOJ a JOJ 24 – FOTO
- Tisíce talianskych študentov a zamestnancov vyšli do ulíc, protestujú proti drahote