Archeologický výskum na Bratislavskom hrade priniesol nové poznatky

Bratislava 3. júla (TASR) – V období od októbra 2013 do júna tohto roku preskúmali archeológovia spoločnosti Via Magna v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok Bratislava plochu tzv. severnej terasy Bratislavského hradu. O výsledku výskumu dnes popoludní informovali na tlačovej konferencii, ktorú pripravil riaditeľ kancelárie NR SR Daniel Guspan spolu s riaditeľom Via Magna Milanom Horňákom.


Výskum nadviazal na výsledky predchádzajúcej výskumnej kampane, realizovanej na hrade v rokoch 2008-2010. Na výskume pracovalo viac ako 15 odborníkov z odboru archeológie a prizvaní boli odborníci z oblasti historickej architektúry, antropológie, geológie, archeobotaniky, pedológie a geodézie. Najvýznamnejšie nálezy sú datované do obdobia včasného stredoveku a prelomu mladšej doby železnej a doby rímskej. Ide predovšetkým o drevené stavby z 10.-11. storočia a kamenné architektúry z prvého storočia pred n.l. Okrem architektonických situácií bolo nájdených množstvo hnuteľných nálezov, od zuhoľnateného obilia cez keramické nálezy (hrnce, prasleny na tkanie), po kamenné a kovové predmety úžitkového i umelecko-remeselného charakteru.

Nález mincí

Taktiež sa našli zlaté a strieborné mince – keltské a rímske. Vzácne sú zlaté fólie, ktoré boli určené na pozlátenie luxusných predmetov a šperkov. Významnými nálezmi sú priame importy nádob – amfor – priamo z územia Rímskej ríše. Všetky tieto nálezy dokladajú vysokú úroveň života keltskej elity na akropole bratislavského oppida, opevneného sídliska predmestského charakteru, ktoré sa rozprestieralo na území Bratislavského hradu a Starého Mesta. Dokladom vysokého civilizačného štandardu keltskej elity sú ale najmä architektúry.

Na juhovýchodnej časti plochy sa preskúmala stavba so zachovaným rozmerom 17 x 13 metrov a ôsmimi podstavami oporných pilierov s liatou maltovou dlážkou s rozmermi 15,5 x 11 metrov, na ktorej ležali v pôvodnej polohe nálezy ako rímska amfora, mince, zlaté fólie, bronzové a železné predmety miestnych výrobcov a ľudský skelet. Medzi rovnako unikátne nálezy patriace k priamym rímskym importom patria aj zlomky modrej rebrovanej sklenej nádoby. Táto stavba bola pravdepodobne dvojpodlažná, čomu nasvedčujú kusy luxusnej leštenej dlážky – tzv. pavimenta, nájdené v deštrukcii na liatej maltovej dlážke prvého podlažia. Na zachovaných častiach stien sa nachádzali jemné vnútorné omietky.

Na juhozápadnej časti plochy sa preskúmala dosiaľ najväčšia nájdená stavba z tohto obdobia severne od Álp – dvojpilierová stavba zachovaného rozmeru 16,7 m x 14,3 m, s vnútornou šírkou 11,6 m, rozdelená dvojicou pravouhlých pilierov na dve zhodné polovice. V jej zásype sa našli doklady využitia priestoru pred samotnou stavbou na účely spracovania zlata, čoho dokladom je kovolejársky téglik so stopami zlata, kopulovitá piecka a keltská zlatá minca – tzv. statér. Zo severnej strany sa k dvojpilierovej stavbe pripájali ďalšie stavby, s liatymi dlážkami a omietnutými vnútornými stenami, kde na dlážke ležali popri stenách ľudské skelety násilne zabitých mužov, možno obrancov, ktorí padli pri útoku na akropolu.



Nové poznatky

Výsledky výskumu priniesli poznatky, ktoré určite prispejú k prepísaniu histórie nielen bratislavského hradného vrchu a Bratislavy, ale isto aj Slovenska a celej strednej Európy v prvom storočí do nášho letopočtu. Odkryté keltsko-rímske stavby majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu, keďže doteraz sa pre obdobie 1. storočia pred n.l. nerátalo s tak významnými architektúrami a tak intenzívnymi kontaktmi na Rímsku ríšu ešte pred jej expanziou do strednej Európy. Nájdené architektúry z obdobia prelomu mladšej doby železnej a doby rímskej nemajú v strednej Európe paralely a spolu s priamymi importmi mincí, amfor a skla sú unikátnym dokladom priameho kontaktu územia dnešného Slovenska s vyspelým stredomorským svetom.

„Posunulo sa datovanie najstarších mutovaných stavieb na území Slovenska a vlastne na strednom Dunaji o dobrých 200 rokov do minulosti. Doteraz sme si mysleli, že najstaršie murované stavby súvisia s murovaním obrany na rímskej hranici, teraz sme zistili, murované stavby sa nachádzali už v keltskom prostredí ako palácové stavby, obydlia prípadne depozity – sklady luxusného tovaru už v tomto keltskom prostredí, v prvom storočí pred naším letopočtom, čím vlastne bratislavské oppidum sa razom dostalo medzi najvýznamnejšie keltské obydlia minimálne v strednej Európe, ak nie v Európe vôbec,“ povedal pre TASR Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR