Aténska burza sa mierne zotavuje

Atény 10. augusta (TASR) - Aténska burza sa mierne zotavuje. Minulý týždeň sa po opätovnom otvorení po vynútenej 5-týždňovej pauze prudko prepadla. Informovala o tom agentúra Reuters.


Kľúčový aténsky index si polepšil až o 2,2 % a dostal sa na 691,23 bodu. Bankový index bol dokonca dočasne v pluse až o 8,7 %. Kľúčový index sa však minulý týždeň prepadol o 15,2 % a bankový index o 58 %.

Podľa obchodníkov sa objavilo niekoľko pozitívnych správ v súvislosti s Gréckom. To má tiež kladný vplyv na úročenie gréckeho dlhu. Výnosy referenčných 10-ročných dlhopisov klesli na 11,62 % z 11,89 % v piatok (7. 8.). Začiatkom júla výnosy z obáv z potenciálneho štátneho bankrotu vyskočili až na 19 %.

Podľa Európskej komisie (EK) sú diskusie s Aténami o treťom záchrannom programe na dobrej ceste. Rokovania pokročili a existuje šanca, že sa uzavrú ešte tento mesiac, uviedla hovorkyňa komisie.

Grécke banky môžu dostať časť pomoci ešte pred dokončením záťažových testov

Grécke banky by mohli získať prvú kapitálovú injekciu v hodnote asi 10 miliárd eur krátko po podpísaní dohody o novom záchrannom programe. To znamená ešte pred tým, než Európska centrálna banka (ECB) dokončí záťažové testy. S odvolaním sa na informácie nemenovaného zdroja z eurozóny to uviedla agentúra Reuters.

Zdroj, ktorý si neželal byť menovaný, povedal, že ECB by mala testy dokončiť do októbra, no zároveň je známe, že na návrat do normálnych koľají potrebujú grécke banky kapitál čo najskôr. Prvú časť by tak mohli dostať ešte skôr, než ECB zhodnotí, aký objem financií v skutočnosti potrebujú.

Atény chcú zmierniť kapitálové kontroly. Tie zaviedli koncom júna v úsilí zabrániť kolapsu bankového sektora potom, ako obyvatelia začali po krachu rozhovorov s veriteľmi hromadne vyberať svoje úspory. Súčasťou opatrení je aj limit na výber hotovosti z bankomatov. Ten je obmedzený na 420 eur na osobu týždenne. Grécka vláda by sa okrem toho rada vyhla presunutiu rekapitalizácie bánk až na rok 2016, keď začne v EÚ platiť nová smernica, na základe ktorej sa na záchrane bánk budú musieť podieľať aj veľkí sporitelia, vrátane firiem.

Brusel odhaduje, že grécke banky budú potrebovať finančnú injekciu od 10 miliárd do 25 miliárd eur. Konečná suma bude závisieť od výsledku záťažových testov a hodnotenia kvality aktív.

V súvislosti s výškou prvotnej pomoci pre grécke banky ďalší nemenovaný zdroj z eurozóny dodal, že prvá platba na rekapitalizáciu gréckych bánk musí byť dostatočne vysoká s cieľom posilniť dôveru v bankový systém. Ako dodal, suma približne 10 miliárd eur by mohla mať takýto psychologický vplyv.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR