Dlhokrké dinosaury sa asi nevládali pozerať na svet z výšky

Myslí si to austrálsky evolučný biológ a expert na dinosaury, podľa ktorého tieto gigantické zvieratá nevztyčovali svoje malé hlavy na dlhých krkoch do neba, ale naopak držali ich pri zemi. Podľa doterajších poznatkov používali krky ako dnešné žirafy, aby dosiahli na vrcholky stromov. Tak to však nebolo, uviedol Roger Seymour v časopise Biology Letters britskej Kráľovskej spoločnosti. Obrie sauropody sa najpravdepodobnejšie kŕmili horizontálne, a nie vertikálne. Dôvodom podľa neho bola energia potrebná na takýto výkon.

Na sklonku vlády dinosaurov dosahovala dĺžka krku niektorých bylinožravých kolosov viac ako deväť metrov, ako to bolo v prípade mamenchisaura, obra žijúceho koncom jurského obdobia pred asi 150 miliónmi rokov. Seymour uskutočnil simuláciu s cieľom zistiť, aký krvný tlak by sauropod potreboval na to, aby hlavu udržal zvisle a vypočítal, koľko energie by zviera potrebovalo na cirkuláciu krvi pri takomto vysokom tlaku. Sauropod by "musel spotrebovať asi polovicu svojho energetického príjmu len na obeh krvi," uviedol Seymour. Zvislé držanie krku by si vyžadovalo sústavne vysoký arteriálny tlak, preto bola energeticky menej náročná vodorovná poloha krku umožňujúca popásanie pri zachovaní nízkeho krvného tlaku.

Podľa štúdie expertov na dinosaury z roku 2000 dlhokrké sauropody zrejme nemali také veľké srdce, aby sa mohli kŕmiť aj vo zvislej polohe. Barosaury, s dĺžkou krku podobnou ako mamenchisaury, by na napumpovanie krvi do krčných svalov a mozgu na používanie vztýčenej hlavy potrebovali srdce vážiace päť percent ich telesnej hmotnosti.

(SITA)