Prach vo vzduchu zohráva rolu pri vyšších globálnych teplotách

Vyplýva to zo štúdie amerických vedcov, ktorú zverejnili v časopise Science. Ako uviedli, príčinou asi 70 percent jeho otepľovania od roku 1980, s priemerným rastom každých desať rokov o štvrť stupňa Celzia, je menšie množstvo prachu naviate africkými prašnými búrkami alebo sopečnými erupciami. "Sopečné a prašné búrky sú skutočne dôležité, ak chceme pochopiť (klimatické) zmeny za dlhé časové obdobie," uviedol hlavný autor štúdie Amato Evan z Univerzity Wisconsin-Madison.

Vzdušné častice spôsobujúce vyššie teploty môžu tiež prispieť ku vzniku hurikánov, ktorých vznik podporuje teplá voda. Evan a jeho kolegovia už predtým poukázali, že africký prach a ďalšie vzdušné častice môžu znížiť hurikánovú aktivitu, pretože zabraňujú väčšiemu prieniku slnečného svetla k vode a tak ochladzujú hladinu mora. Napríklad obdobie 2004 až 2005, keď bola nízka prašná aktivita, malo rekordný počet búrok, uviedli v štúdii.

Vedci použili satelitné údaje o prachových a iných časticiach, spolu s existujúcimi klimatickými modelmi, na výpočet toho, ako veľmi vplývali zmeny v tropickej sopečnej aktivite na otepľovanie Atlantiku za posledných 26 rokov. Významnými vulkanickými erupciami, ktoré stlmili slnečné svetlo, boli výbuchy sopiek El Chichon v Mexiku v roku 1982 a Mount Pinatubo na Filipínach v roku 1991. Aj keď sopečné erupcie nie sú také predvídateľné, podľa Evana novšie klimatické modely by mali prinajmenšom zahŕňať prašné búrky ako faktor na presné predpovedanie teplotných zmien oceánu.

Vedci pripisujú štvrtinu otepľovania samotným búrkam, pričom len 30 percent nárastu teplôt spôsobujú iné faktory ako je globálne otepľovanie. "Dáva to zmysel, lebo my sa skutočne nedomnievame, že globálne otepľovanie spôsobuje taký rýchly nárast teploty oceánu," uviedol Evan, ktorý štúdiu vypracoval spolu s ďalšími expertmi z Univerzity Wisconsin-Madison a amerického Národného oceánického a atmosférického úradu (NOAA).

(SITA)