Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

05. júla 2017

Hrad Devín je významným historickým miestom slovenských dejín



Pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko budú dnes na bratislavskom hrade Devín oslavy.



Zdieľať
Hrad Devín Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava 5. júla (TASR) - Pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko budú dnes na bratislavskom hrade Devín oslavy.


V tejto súvislosti prináša TASR stručný historický exkurz hradu Devín z obdobia Veľkej Moravy.

Nie náhodou sa hrad Devín už po niekoľký raz stane miestom pripomenutia cyrilometodskej tradície. Devín sa totiž v dobových prameňoch menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy.

Súčasné stredoveké pozostatky hradu Devín, národno-kultúrnej pamiatky, sa vypínajú na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava. Hradná vyvýšenina vďaka svojej strategicky výhodnej polohe nesie doklady osídlenia takmer zo všetkých období praveku.

Už od začiatku posledného storočia pred Kristom existovala na hradnej vyvýšenine významná osada (oppidum) Keltov. Vo 4. storočí po Kristovi sa Devín stal zasa dôležitou súčasťou hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj. Patril k dôležitým strategickým bodom hraníc novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej rímskej provincie - Carnunta. O dôležitosti Devína svedčia aj objekty postavené Rimanmi, ktoré neslúžili iba na vojenské účely.

Devín je však aj dôležitou súčasťou slovanskej minulosti, a teda aj histórie Slovákov. Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy zažilo v období Veľkej Moravy najväčší rozmach za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti nájazdom Frankov. Tí od roku 855 viedli s Rastislavom takmer nepretržite vojnu s cieľom zachovať vazalskú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše.

Z tohto obdobia sa zachovala aj písomná zmienka o veľkomoravskom hradisku Devín. Hradisko sa spomína vo Fuldských análoch (letopisoch) opisujúcich udalosti z roku 864, kedy sa franský kráľ Ľudovít Nemec vybral na vojenskú výpravu proti Rastislavovi sídliacom v tomto čase práve na Devíne. Veľkomoravské hradisko sa v análoch nazýva Dowina.

Obliehanie Devína skončilo dohodou medzi Rastislavom a Ľudovítom. Frankovia síce nedobyli obranné hradby hradiska, ale ani Rastislav nemal kam utiecť pred franskými vojskami. Veľkomoravské knieža preto prisľúbil vernosť franskému kráľovi, ktorú v ďalšom období porušil.

S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli v lete roku 863. Cieľom byzantskej misie vedenej solúnskymi bratmi bolo vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Bratia po príchode na Veľkú Moravu rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť.

V súvislosti s pôsobením solúnskych bratov sa spája aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V roku 1980 archeologické výskumy potvrdili, že kruhové stavby, ktoré v 20. rokoch minulého storočia na hradnom návrší odkryl český archeológ Inocent Ladislav Červinka, nie sú pozostatky veľkomoravského paláca, ale chrámovej stavby z veľkomoravského obdobia. Pôdorys chrámovej stavby poukazuje na trojlístkovú apsidu, ktorá môže súvisieť s príchodom Konštantína a Metoda, lebo podobné typy apsíd sa v 9. storočí vyskytovali napríklad v Macedónii. Pred hlavnou loďou bol pravdepodobne aj tzv. nartex, ktorý v okruhu východnej cirkvi slúžil na vyučovanie žiakov a tiež ako krstiteľnica. Aj tieto charakteristické prvky by mohli naznačovať, že stavba kostola v druhej polovici 9. storočia priamo súvisela s prítomnosťou byzantskej misie na Veľkej Morave a teda aj na Devíne.

Po rozpade Veľkej Moravy približne v roku 907 sa začala písať nová historická etapa hradu Devín.

Zdroje: Kronika Slovenska. Od najstarších čias do konca 19. storočia. Fortuna Print, Bratislava 1998.

ENCYCLOPAEDIA BELIANIA, tretí zväzok Č-Eg, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 2003











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V nedožitých 99 rokoch zomrel ruský spisovateľ Daniil Granin
<< predchádzajúci článok
Tvorca ušľachtilého muzicírovania Igor Dibák má sedemdesiatku