KARADŽIČ: Vojna v Bosne bola správna a svätá

Foto: SITA, AP

HAAG 1. marca (WEBNOVINY) - Vojna v Bosne bola správna a svätá, vyhlásil v pondelok pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič, ktorý tak ukončil niekoľkomesačný bojkot tribunálu. Pred ním sa Karadžič obhajuje z vojnových zločinov spáchaných počas vojny v Bosne v prvej polovici 90. rokov. Vo svojej úvodnej reči potvrdil, že svoje činy neľutuje a plánuje obrániť "veľkosť" bosnianskosrbskej republiky. Podľa neho je totiž neprávom všetko, čo urobili Srbi, považované za zločin. Podozrivý vojnový zločinec, ktorý sa pred súdom objavil v čiernom obleku a kravate, čítal svoj prejav z papiera a celý čas hovoril veľmi vyrovnane a pokojne. Vo svojej reči by mal pokračovať aj v utorok, v stredu by mala obžaloba predvolať svojho prvého svedka.

"Nestojím tu pred vami, aby som obhajoval svoju smrteľnosť, ale aby som obhájil veľkosť malého národa v Bosne a Hercegovine, ktorý musel 500 rokov trpieť a demonštrovať veľkú dávku svojej umiernenosti a vytrvalosti potrebnej na prežitie v slobode," začal svoju reč Karadžič a pokračoval: "Budem obhajovať svoj národ, ktorého dôvody boli správne a sväté. Sme na proces dobre pripravení, máme dobré dôkazy a svedectvá," povedal exlíder bosnianskych Srboch, ktorý čelí obvineniam zo spojenia s vtedajším juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom s cieľom vytvoriť veľké Srbsko na úkor Chorvátov a moslimov žijúcich v Bosne.

Podozrivý vojnový zločinec sa usiloval o ďalšie posunutie začiatku procesu na jún 2010, no ICTY v piatok jeho žiadosť jednoznačne zamietol. Karadžič mal podľa tribunálu dostatok času na preštudovanie spisu, ktorý má neuveriteľných milión strán. Ich počet od októbra 2009 totiž narástol o ďalších 415 tisíc strán.

Šesťdesiatštyriročný Karadžič čelí 11 obvineniam z vojnových zločinov, genocídy a zločinom proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1992-1995 počas vojny v Bosne. Medzi najzávažnejšie obvinenia patrí jeho vedúca úloha v 44-mesačnom obliehaní Sarajeva, počas ktorého zahynulo 10 000 ľudí, a pri srebrenickej masakre z júla 1995, v rámci ktorej bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 000 prevažne moslimských mužov a chlapcov.

Karadžiča zatkli 21. júla 2009 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.

SITA/AFP