Na zákon o Lesoch SR nie je politická vôľa

Zsolt Simon

Foto: SITA/Diana Černáková BANSKÁ BYSTRICA 7. novembra (WEBNOVINY) - Osobitný zákon, ktorý by upravoval fungovanie štátneho podniku Lesy SR a ktorého tézy doručili na ministerstvo pôdohospodárstva ešte v januári členovia iniciatívy Ľudia pre lesy, nemá ani po zmene vládnej garnitúry veľkú šancu dostať sa do parlamentu. Pre agentúru SITA to uviedol terajší generálny riaditeľ Lesov SR Igor Viszlai. "Pri debate s pánom ministrom (Zsoltom Simonom, pozn. SITA) sme prešli aj tézy tohto zákona. Nie je tomu veľmi naklonený, pretože podobný zákon platí aj o Národnej banke. Napríklad môj predchodca by tu bol zabetónovaný a napriek tomu, že sa zmení smerovanie vlády, tak on by tu ostával ďalej, napríklad na sedem rokov, ako je v Národnej banke. Takže asi nie je politická vôľa na takýto zákon," povedal Viszlai, ktorý vedie Lesy SR od polovice júla a odvtedy už informoval o viacerých nevýhodných a netransparentných zmluvách, ktoré uzavrel jeho rezort.

Občiansku iniciatívu Ľudia pre lesy, ktorá vypracovala legislatívny zámer zákona o štátnom podniku Lesy SR, založila skupina zamestnancov tohto podniku, ktorí koncom júna 2009 upozornili otvoreným listom vtedajšieho ministra pôdohospodárstva a vtedajšieho premiéra na klientelizmus a nehospodárne nakladanie s majetkom v Lesoch SR. Následne podali v tejto veci aj trestné oznámenie a ku koncu roka boli prepustení zo zamestnania. Ako koncom januára uviedol jeden z členov tejto skupiny Peter Gogola, podnik obhospodarujúci štátne lesy by mal byť založený na základe osobitného zákona, podobne ako je to v Rakúsku alebo Bavorsku, kým slovenský funguje podľa všeobecného zákona o štátnych podnikoch. V legislatívnom zámere Ľudia pre lesy okrem iného navrhli, aby budúce vedenie štátneho podniku nebolo závislé od jedného podpisu ministra, ale aby budúce orgány boli kreované širšie a ich funkčné obdobie nekopírovalo volebné obdobia. "Ak by sa takýto zákon prijal, zavŕšil by naše snaženie, pretože by obsahoval mechanizmus, ktorý by zabránil politickému drancovaniu lesov," povedal Gogola v januári, keď členovia iniciatívy predložili tézy zákona vtedajšiemu ministrovi pôdohospodárstva Vladimírovi Chovanovi. Keď im k tomu Chovan povedal, že nie je reálne, aby sa zákon vypracovaný podľa ich legislatívneho zámeru dostal ešte vo vtedajšom volebnom období do parlamentu, poskytli zámer aj všetkým vtedajším parlamentným a niektorým mimoparlamentným stranám, vrátane strán SaS a Most-Híd.

Ďalší z členov iniciatívy Ľudia pre lesy a iniciátor vlaňajších otvoreného listu o klientelizme v Lesoch SR Ján Mičovský cíti po konzultáciách téz návrhu zákona s novým vedením ministerstva tiež nedostatok politickej vôle na prijatie zákona. "Mal som možnosť spýtať sa ministra Simona v ten deň (16. júla), keď nám verejne poďakoval za istú pozitívnu rebéliu a keď nás vyzval, aby sme sa vrátili naspäť na podnik, aký bude osud týchto téz. Vtedy jeho odpoveď bola, že má pripravené trocha iné riešenie, účinnejšie. Ja zatiaľ toto riešenie nepoznám," povedal pre agentúru SITA Mičovský s tým, že je určite potrebné, aby sa niečo vymyslelo, lebo tam kde ide o významný majetok, je vždy prítomné pokušenie. Gogola, ktorý sa po nástupe terajšieho riaditeľa a ministrovej výzve vrátil v júli na post hovorcu Lesov SR podotkol, že do vládneho programu sa nič zásadné ohľadne systémových poistiek proti klientelizmu a korupcii v Lesoch SR nedostalo. "Čakám so zatajeným dychom, s čím minister príde," dodal Gogola.