Odpovede členov vlády na Hodine otázok majú dostať časový limit

Bratislava 7. septembra (TASR) - Odpovede členov vlády v rámci pravidelnej parlamentnej Hodiny otázok majú dostať od nového roku časový limit. Žiadna odpoveď by podľa návrhu novely rokovacieho poriadku NR SR od Petra Pellegriniho, Miroslava Číža a Jany Laššákovej (všetci Smer-SD) nemala trvať dlhšie ako päť minút. V súčasnosti dĺžku odpovede obmedzuje len čas vyčlenený pre Hodinu otázok.


Táto parlamentná procedúra je rozdelená na dve časti. Prvá pätnásťminútovka je vyčlenená pre premiéra. To, koľko dotazov poslancov zodpovie, záleží na dĺžke jeho odpovedí. Spravidla sa však dostane maximálne k druhej otázke. Podľa nových pravidiel však predseda vlády stihne minimálne tri dotazy. Zvyšných 45 minút patrí členom vlády, ktorí chodia k rečníckemu pultu postupne odpovedať podľa vyžrebovaného poradia otázok. Aj oni sa budú musieť po novom pri každej otázke zmestiť do päťminútového limitu.

Novela rokovacieho poriadku prináša aj ďalšie zmeny, o ktorých sa hovorilo už skôr. Ide napríklad o zákaz nepriamych noviel. Do zákona sa explicitne ustanovuje, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iná právna norma obsahovo nesúvisiaca s prerokúvaným návrhom zákona. Ak k tomu dôjde, predsedajúci schôdze nedá o návrhu hlasovať. Autor "prílepku" môže podať námietku, o ktorej rozhodne parlament hlasovaním.

Nepriame novely využívali v rôznej miere všetky doterajšie vládne koalície, opoziční poslanci takýto postup vždy kritizovali. Jeden z posledných prípadov bol, keď poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi zasiahli proti šmejdom cez novelu zákona o hospodárskej mobilizácii. Za vlády Ivety Radičovej chcel zase vtedy koaličný Most-Híd cez zákon o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve riešiť otázku nových drog predávaných formou suvenírov v tzv. crazy shopoch.

Nový rokovací poriadok, o ktorom sa bude rokovať na septembrovej schôdzi NR SR, má tiež zamedziť praxi, ktorá sa rozšírila najmä v radoch opozície. Tá spočíva v tom, že plénum poslanecký návrh zákona prerokuje, dotyčný poslanec však krátko pred hlasovaním svoju právnu normu stiahne a predloží ju na najbližšiu schôdzu. Tam o nej členovia snemovne rokujú opäť.

Niektorí poslanci, ako napr. Alojz Hlina (KDH) či Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), tento svoj postup opakovali aj niekoľkokrát. Robia to z dôvodu, že ak plénum ich návrh hlasovaním odmietne, s rovnakým nápadom môžu prísť až o pol roka. Po novom má však platiť, že ak navrhovateľ svoj zákon stiahne, opätovne ho bude môcť predložiť až o šesť mesiacov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR