Slovenský Prometeus dotancoval až do Plzne

Zrealizovali ho s tanečným súborom plzenského Divadla Josefa Kajetána Tyla.

„S nápadom prišiel Nikita Slovák,“ prezrádza Igor Holováč. „Ponúkol mi skvelý scenár, ktorý sa stal základom predstavenia. Na mne bola choreografia a réžia. Hudobnú zložku predstavenia so živým orchestrom z podstatnej časti vynikajúco skomponoval Rastislav Dubovský.  V predstavení sme použili aj časti štyroch kompozícií Igora Stravinského.“
A aký bol jeho dojem z premiéry? „Myslím si, že sme vytvorili predstavenie kvalitné a zaujímavé po každej stránke.“
Tvorcovia dali veľký dôraz na dramatickú polohu predstavenia - to, že ide o tanečnú drámu, informuje napokon i plagát vytvorený k Prométheusovi. „Tanečníci musia na scéne odovzdať maximum hereckého umenia a maximum emócií, pre ktoré sme vytvorili veľký priestor,“ vysvetľuje Holováč. V prípade Prométhea totiž nejde o čisto klasický balet, ale choreografia sa s použitím súčasných výrazových prostriedkov dotýka aj klasického tanca. Jeho autori sa budú snažiť, aby sa Prométheus hral aj v ďalších divadlách, a aby sme ho prípadne mohli uvidieť aj na Slovensku. Tí, čo neváhajú za kultúrou cestovať, si môžu Promathea najbližšie pozrieť v Plzni, a to už zajtra.
Medzitým už Holováč, znovu v spolupráci so Slovákom, pracuje na ďalšom veľkom projekte. Ide o tanečné predstavenie Don Juan, ktoré bude mať premiéru v bratislavskom Slovenskom národnom divadle v apríli 2006. „Sme v štádiu, keď je scenár kompletne pripravený, komponuje sa hudba - robí ju Mirko Krajči, sú vytvorené návrhy kostýmov - robí ich Alexandra Grusková - a taktiež návrh scénografie  od Pavla Andraška.“
A či ešte Igora Holováča uvidíme aj ako tanečníka? „Donedávna som mal pocit, že by som sa mal k baletu na chvíľku vrátiť a oficiálne sa s javiskom ako tanečník rozlúčiť. Ale neviem, či sa mi to ešte podarí,“ zapochyboval umelec, ktorý sa momentálne venuje viac choreografii a práci baletného majstra a repetítora v divadle. Jednoznačne však dodáva, že „divadlo milujem so všetkým, čo k nemu patrí a táto práca ma napĺňa rovnako ako kedysi tancovanie. Prináša síce ďaleko väčšiu zodpovednosť, ale aj oveľa väčšiu slobodu“.
Galina Lišháková