Veselý, ale aj náročný spoločník

Najmä väčšie druhy týchto veselých rodinných spoločníkov vedia byť poriadne hlasné. Samozrejme, že potrebujú aj primerane veľkú klietku a súčasne možnosť polietať si po byte. To sa zasa nezaobíde bez stôp na nábytku.
Klietku a jej okolie treba pravidelne čistiť, denne vymieňať vodu a dopĺňať krmivo. Pri odchode na dovolenku musíme mať človeka, ktorý tieto práce zastane za nás. Za to všetko ani náhodou nedostaneme nehu ako od mačky. Papagáj má príliš citlivé perie a hladkanie by mu ublížilo. Zato sa nám však bohato odmení svojimi speváckymi a rečníckymi výkonmi a šantením.
Papagáje majú geneticky zakódovanú túžbu po spoločnosti, ale v človeku partnera nevidia. Je preto vhodné chovať vždy aspoň párik rovnakého druhu. Kto netúži po potomstve, mal by si zadovážiť radšej dva samce ako samičky, pretože tie sa lepšie znášajú a menej ozobávajú nábytok.
Dĺžka života papagája závisí od jeho veľkosti, a, samozrejme, aj od chovateľovej starostlivosti. Andulka sa môže dožiť okolo 10 rokov, agapornis 15, korela 20, rozela 25, amazoňan 40, veľká ara alebo kakadu aj vyše 50 rokov. Podľa toho si treba pripraviť aj peňaženku. Andulku si možno kúpiť za pár stovák, ale takého krásavca ako kakadu inka už za viac ako stotisíc.
Niektoré papagáje vedia krásne pískať a rýchlo sa naučia aj celú pieseň. Iné zasa rady napodobňujú hlasy zvierat, plačú ako dieťa, smejú sa, kašlú a pod. Zvlášť nadaní rečníci si osvoja až dvesto slov, dokonca aj vo vetách. Samozrejme, že obsahu slov nerozumie žiaden papagáj, a preto ak pekne jadrne nadáva, je to vysvedčenie pána, ktorý ho to naučil.