Eurozóna je obor na hlinených nohách, tvrdí Ján Figeľ

BRATISLAVA 13. decembra (WEBNOVINY) - Eurozóna potrebuje spružniť rozhodovacie procesy. Tvrdí to predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ, podľa ktorého nízka akcieschopnosť menovej únie je jedným z jej kľúčových problémov.


"Problémom nie je euro ako také, ale obrovské dlhy, nízka konkurencieschopnosť jednotlivých krajín, vrátane Slovenska vzhľadom na globálne pomery a pomalosť našich rozhodovacích procesov. Eurozóna je z hľadiska akcieschopnosti skôr obor na hlinených nohách," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii v rámci konferencie o budúcnosti eurozóny.

Úlohou politikov je tak podľa neho dať rozhodovaniu v rámci eurozóny dynamiku a akcieschopnosť, k čomu môžu napomôcť aj dohody z posledného summitu. "Som presvedčený, že fiškálny dohovor je príspevkom k takejto únii a eurozóne," tvrdí Figeľ. Kroky, ktorými sa na ostatnom summite eurozóna vydala, plne podporuje aj SDKÚ-DS, konštatoval jej podpredseda a minister financií Ivan Mikloš.

"Plne podporujeme to základné smerovanie, ktorým sa Európa vydala, a to je teda budovanie fiškálnej únie prostredníctvom posilňovania pravidiel a vymožiteľnosti týchto pravidiel a teda nie budovanie nejakých silných veľkých centrálnych inštitúcií, nie európske dane, nie veľké prerozdeľovania a podpora nezodpovednosti, ale tlak na zodpovednú politiku, potrebné nevyhnutné reformy," dodal s tým, že členstvo Slovenska v únii a eurozóne je pre SDKÚ-DS jednou zo zásadných priorít. Nemožno z neho však len požívať výhody, ale aj ponúkať riešenia a prijať za ne zodpovednosť.


Maastrichtské kritériá sa nedodržiavajú

Poslanec Ivan Švejna zo strany Most-Híd však tvrdí, že fiškálna únia už existuje vo forme maastrichtských kritérií. Problémom je, že viaceré krajiny, vrátane Slovenska, ich nedodržiavajú, čo sa musí zmeniť. "Preto je veľmi dôležité, aby sa Slovensko vrátilo na trajektóriu dodržiavania týchto pravidiel," hovorí.

Podľa Mikloša je pritom možné znižovať deficit a zároveň podporovať hospodársky rast, nevyhnutné sú však reformy, čo sa podľa neho ukázalo počas druhej Dzurindovej vlády. "Za kľúčové považujem, aby slovenská ekonomika rástla, aby sme mali viac práce, aby sme udržali pracovné miesta a aby bolo viac práce na Slovensku a na to je potrebné odmietnuť populizmus aj protieurópsky, ale aj populizmus a demagógiu ľavicovú," povedal. Skutočnosť, či bude mať Slovensko po voľbách pri moci zodpovedných politikov, podľa neho nakoniec ukáže aj to, či sa vyhneme alebo nevyhneme sankciám, ktoré budú z nových európskych dohôd vyplývať.