Gašparovič chce ďalších päť rokov pre politiku Fica a Slotu

BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) - Ivan Gašparovič sa s podporou vládneho Smeru-SD a Slovenskej národnej strany (SNS) snaží potvrdiť prezidentský mandát, získaný v druhom kole volieb v roku 2004 víťazstvom nad Vladimírom Mečiarom. Aj jeho druhú nomináciu ťahá v prieskumoch najobľúbenejší slovenský politik Robert Fico a populárny Smer-SD. Po neskrývaných výhradách sa k nemu pripojila aj koaličná SNS.

Doktor práv, docent a kandidát vied Ivan Gašparovič si pre kampaň osvojil heslo Myslím národne, cítim sociálne. Výbor za znovuzvolenie I. Gašparoviča zozbieral na jeho nomináciu podpisy ako pre občianskeho kandidáta, v kampani ho však priamo podporuje premiér Fico a sľubuje kontinuitu vládnutia. Fico sa objavuje na bilborde s kandidátom, o ktorom v roku 1998 povedal, že sa spolu s Mečiarom natoľko politicky diskvalifikovali, že by nemali zastávať žiadnu štátnu funkciu.

Aliancia Fair-play prezidentovi vytkla, že využíva funkciu na volebnú kampaň za peniaze daňových poplatníkov a doložila to prudkým nárastom výjazdov prezidenta do krajov v predvolebnom období. Gašparovič informoval o stretnutiach s občanmi aj na oficiálnej internetovej stránke prezidenta. Hlava štátu sa tak prezentuje aj zápisom z posledného mítingu pred moratóriom 1. kola v bratislavskej Karlovej Vsi. "Môj program je sociálny – blízky strane SMER – sociálna demokracia. Môj národný program je blízky programu SNS," vysvetlil Ivan Gašparovič v kontexte podpory týchto vládnych strán, ktorá ho teší, uvádza správa prezidentského webu.

Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského (UK), kde získal doktorát, docentúru a kandidatúru vied. Pracoval na prokuratúre, prednášal trestné právo na UK a vyše 20 rokov do roku 1989 sa aktívne venoval svojmu hobby - športu ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Fanúšikom športu je dodnes, k hokeju pridal aj pretekanie na autách. Rád si tiež zahrá na fujare, ako prezident sa predviedol aj v úlohe dídžeja na letnom hudobnom festivale.

Ponovembrová kariéra Gašparoviča bola dlho spojená s Vladimírom Mečiarom a Hnutím za demokratické Slovensko. V rokoch 1990 až 1992 bol generálnym prokurátorom ČSFR, z funkcie ho odvolal prezident Václav Havel, ktorý mu vyčítal nečinnosť pri vyšetrovaní kauzy krádeže spisov Štátnej bezpečnosti (ŠtB) z Tisovej vily, sídla ŠtB v Trenčíne. Médiá vtedy špekulovali, že za krádežou stála likvidácia spisov o spolupráci Mečiara s komunistickou tajnou službou. Po nástupe HZDS do vlády v roku 1992 sa stal predsedom slovenského parlamentu.

Výraznú úlohu zohral Gašparovič po rozdelení ČSFR a ďalšom víťazstve HZDS vo voľbách. V rokoch 1994 až 1998 bol ako najbližší spolupracovník premiéra Mečiara na čele Národnej rady (NR) SR. Predsedal parlamentu, ktorý po nástupe vyvolal prvé protesty zahraničia tzv. nocou dlhých nožov, keď vládna koalícia ovládla parlament a cezeň štátne inštitúcie, podniky a verejnoprávne médiá. Ďalšie znepokojenie vyvolalo prešetrovanie mandátov poslancov Demokratickej únie (DÚ), bývalých členov Mečiarovho hnutia, v snahe dostať ich z parlamentu.

Najznámejšia kauza z čias, keď Gašparovič predsedal parlamentu, je prípad Františka Gauliedera. Po odchode z HZDS mu odňali mandát a nevrátili mu ho ani po tom, ako Ústavný súd SR rozhodol o protiprávnosti tohto kroku parlamentu. Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva (IHF) potom uviedla, že Gašparovič vyrobil údajný list Gauliedera, v ktorom oznámil, že sa odchodom z hnutia vzdáva mandátu.

Ústavný súd rozhodoval aj o ďalšom poslancovi, ktorému parlament zabránil nastúpiť za zosnulého poslanca SNS. Hoci Emil Spišák bol na základe volieb právoplatným náhradníkom, koaličná SNS poslala do parlamentu Ladislava Hrušku, pretože Spišák medzičasom zo strany odišiel do DÚ. ÚS SR potvrdil právo Spišáka na poslanecký mandát, Hruškov nástup označil za protiprávny.

Gašparovič sa s Mečiarom rozišiel v roku 2002, keď ho predseda hnutia nedal na volebnú kandidátku. O odchode povedal, že bol z HZDS vyhodený. Založil Hnutie za demokraciu (HZD) a oznámil kandidatúru na prezidenta. Prieskumy mu nedávali šancu, kým ho nepodporil už vtedy silný opozičný Smer Roberta Fica. V druhom kole mu voliči dali prednosť pred V. Mečiarom.

ĽS-HZDS ako tretia vládna strana robí kandidátovi koaličných partnerov otvorenú antikampaň. Mečiar bývalého spolupracovníka obviňuje, že bol medzi tými, ktorí stihli zarobiť na nebankových subjektoch a pred krachom peniaze vybrať. Dôkazy, ktoré údajne má na CD s klientmi, neposkytol. Tvrdí tiež, že Gašparovič stál za škandalóznou privatizáciou Nafty Gbely. To, čo sa vravelo už v roku 1996, ničím nepodložil. Anti-kampaňový web ODM zlyprezident.sk pripomína citát vtedajšieho Gašparovičovho hovorcu Ľuboša Juríka: "Keď bol František Gaulieder vylúčený z parlamentu, Gašparovič sa hodinu rozhodoval o tom, či odstúpi z funkcie. Potom mal jeden rozhovor, ktorý rozhodol. A čudujete sa, keď ide o 3,2 miliardy?".

SITA